ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
na Slovensku. Hoci ochorenie, ktoré je podobné chorobe šialených kráv, ohrozuje vývoz našich jahniat do zahraničia, a tým aj slovenských producentov, vládna komisia vytvorená špeciálne na podobné problémy sa nezišla už viac ako rok.
Výskumníčka Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva z Košíc Svetlana Borecká o prípadnom vplyve klusavky na vývoz tvrdí, že uzavretie hraníc by pre našich producentov bolo katastrofálne. „Pre tých, čo sa špecializujú na vývoz jahniat, by to bola asi pohroma. Farmári nežijú z mlieka alebo vlny, ale z vývozu mäsa do zahraničia, kde sú najlepšie ceny,“ dodala Borecká. Hodnota vývozu živých oviec vlani dosiahla 85 miliónov korún, ovčieho mäsa sa zo Slovenska vyviezlo za vyše 66 miliónov korún, z toho podstatná časť v období pred Veľkou nocou.
Kľúčový význam vývozu potvrdzujú aj farmári. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho družstva Kluknava Václava Fabriciho je jahňacina na Slovensku prakticky nepredajná, do Talianska ju vyvážajú pri cene okolo sto korún za kilogram živej váhy. Družstvo chová dvetisíc kusov oviec, z toho exportuje osemsto kusov. Výpadok vyše miliónovej tržby by v prípade zákazu vývozu jahniat do Talianska spôsobil družstvu nemalé problémy.
Podľa vedúcej Národného referenčného centra a Oddelenia priónových chorôb na Ústave preventívnej a klinickej medicíny a členky komisie Európskej únie pre priónové choroby Evy Mitrovej je klusavka podobná BSE v príznakoch aj ekonomických hrozbách. Alarmujúci je podľa nej počet jedenástich zvierat chorých na BSE k počtu obyvateľov. „Česi a Poliaci majú päť prípadov, Rakúšania iba jeden. Kým donedávna sme uvažovali o možnosti nákazy novým variantom Creutzfeldt-Jakobovej choroby iba v zahraničí, musíme začať uvažovať aj o reálnych rizikách nákazy na území Slovenska,“ vyjadrila sa Mitrová.
Klusavka je choroba z rovnakej skupiny, do ktorej patrí BSE alebo jej ľudský variant, Creutzfeldtova-Jakobova choroba. Choroba nie je prenosná na človeka, ale stále nie je isté, že sa nepodieľala na vzniku BSE. Podľa príznakov sa BSE od klusavky nedá rozlíšiť.
Mitrová si myslí, že popieraním reálnej situácie okolo klusavky vyzeráme v očiach Európy ako nedôveryhodný partner. Podobná situácia bola v prípade ochorenia kráv na BSE a dovozu mäsokostnej múčky. „My sme tvrdili, že sme ju nikdy nedoviezli. Nakoniec záznamy EÚ jej dovoz preukázali a zistilo sa, že náš omyl spôsobila neprehľadná evidencia pôvodu múčky,“ povedala Mitrová. Podľa vedúceho kancelárie Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy v Bratislave Martina Chudého sa doteraz konalo sedem zasadnutí komisie pre BSE, posledné 4. októbra 2001. „Komisia sa uzniesla, že bude zasadať raz do mesiaca alebo podľa potreby,“ povedal Chudý. Začiatkom týždňa nastala u veterinárov zmena, keď doterajšieho riaditeľa Dušana Magica vystriedal Jozef Bíreš.
