Neustáva však debata o mandáte našej jednotky v Kuvajte. Tému oživuje opozícia a najmä Smer. Tvrdí, že ak naši vojaci vkročia na územie Iraku a budú robiť klasickú prácu chemického vojska, musí s tým súhlasiť Národná rada. Šéf branno-bezpečnostného výboru parlamentu Róbert Kaliňák varuje: „Keď noha slovenského vojaka prekročí hranice Iraku, stane sa Slovensko agresorom.“
V koalícii však nikto nepodporuje možnosť opätovného rokovania parlamentu o mandáte slovenských chemikov v zálive. Podľa šéfa zahraničného výboru Jána Figeľa (KDH) rôzny výklad pôsobenia vojakov v zálive nevyplýva z textu uznesenia parlamentu, ale z výkladu mandátu OSN. „Koalícia by sa nemala vracať k parlamentnému uzneseniu, mal by sa rešpektovať súčasný stav, ktorý predpokladá angažovanie slovenskej jednotky na humanitárne ciele a preventívne kroky pri použití zbraní hromadného ničenia. Je to vyšší princíp solidarity,“ mieni Figeľ. Tvrdí, že slovenskí chemici ani nie sú uspôsobení na samostatné operovanie či už v Kuvajte, alebo aj na území Iraku.
Aj šéf poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner nevidí dôvod, aby o mandáte chemikov v zálive rokoval parlament ešte raz. „Uznesenie parlamentu vnímam ako generálny mandát pre našu jednotku. Nemyslím si, že pre našich vojakov je dobré, keď sa politická scéna takto handrkuje.“
Premiér Mikuláš Dzurinda sa odpovedi na otázku, čo ak USA požiadajú o nasadenie slovenských chemikov do vojnových operácií, zatiaľ vyhol. „Odpoviem v pravý čas,“ povedal Dzurinda v televízii TA 3.
Minister obrany Ivan Šimko hovorí, že nič nebráni tomu, aby sa naši vojaci presunuli v prípade potreby do Iraku. Podľa neho im zapojenie do bojov umožňuje už existujúci mandát OSN. Zároveň však hovorí, že jednotka má humanitárne poslanie s cieľom likvidovať následky zbraní hromadného ničenia, a preto sa ani nevyžaduje jej nasadenie do bojovej činnosti.
Dnes sa zíde koaličná rada vládnych strán. Ján Figeľ podotkol, že táto téma v programe síce nie je, ale „je v ovzduší“. (sp)
Chemici: Stiahnutie jednotky z Kuvajtu? Prečo?
Slovenskí vojaci v Kuvajte si nemyslia, že by ich mal parlament stiahnuť naspäť domov. „Nás sem vyslala Národná rada a dala nám určitý mandát. Sme vojaci a pokiaľ bude politické rozhodnutie o stiahnutí naspäť, splníme rozkaz. Ale ľuďom, ktorí sú v núdzi, treba pomáhať,“ hovorí veliteľ slovenskej chemickej jednotky v Kuvajte Ladislav Svatík.
Aj po začatí vojny naši zostávajú v Kuvajte. Ešte pred ich vyslaním do zálivu sa na Slovensku medzi politikmi špekulovalo, či sa zapoja do bojových operácií alebo nie, niektoré médiá dokonca tvrdili, že naši chemici pôjdu s americkými bojovými jednotkami v prvom slede. „Američania majú svoju chemickú podporu, ktorá ide s nimi v prednej línii v Iraku,“ hovorí Svatík.
Česko-slovenský prápor je všeobecne uznávaný, v súčasnosti je najväčší svojho druhu na svete, s najlepšou technikou a možnosťami. Nie je vylúčené, že ak Irak použije zbrane hromadného ničenia, časť našich opustí Kuvajt a presunie sa do Iraku. „Zachováme sa podľa situácie a v súlade s mandátom, ktorý máme. Bol by som veľmi rád, keby zbrane hromadného ničenia nepoužili, ale ak ich použijú, sme tu na to, aby sme pomohli,“ povedal Svatík. (rf)
Poľsko jednoznačne podporuje USA
Poľskí predstavitelia jednoznačne podporili Washington a vojenské riešenie krízy v Iraku. Poľská špeciálna jednotka Grom (Hrom) sa včera dokonca zapojila do bojov o prístav Umm Kasr.
„Osobne som tiež proti vojne,“ povedal ešte pred jej začiatkom poľský prezident Aleksander Kwaśniewski. V sobotu už prezident, podľa ktorého je dnes terorizmus reálnou globálnou hrozbou, tvrdil: „Nemôžeme prijať koncepciu, že sa nás to netýka, že naša chata je ďaleko.“ Vojenský zásah v Iraku podľa Kwaśniewskeho plní podobné ciele ako misia medzinárodných síl v Afganistane, Bosne či Kosove: „Tam sú medzinárodné sily zárukou mieru a rozvoja.“
„Dôsledne sme súčasťou koalície, ktorá sa snaží o odzbrojenie Saddáma a zmenu v Iraku. Nemyslím, že by z tohto dôvodu malo Poľsko niesť akékoľvek negatívne dôsledky,“ povedal poľský premiér Leszek Miller s narážkou na súčasné spory medzi USA a Európskou úniou.
Podľa prieskumov s vojnou v Iraku nesúhlasí takmer 70 percent Poliakov a proti vyslaniu poľských vojakov do konfliktu je 75 percent z nich.
Maďarsko je opatrnejšie
Podľa maďarského premiéra Pétera Medgyessyho zastávala maďarská politika v otázke Iraku od začiatku jednotné a jednoznačné stanoviská a postoje vlády sa v posledných mesiacoch nezmenili. „Východiskom bolo, že Irak je pre svet reálnou hrozbou a že treba tento problém vyriešiť podľa možnosti mierovou cestou. Možnosti sa však vyčerpali, a preto sa začal útok,“ povedal Medgyessy.
Medzi maďarskou vládou a opozíciou zúri spor o to, či je krajina vďaka podpore USA vo vojnovom stave s Irakom, alebo nie. „Maďarsko nie je zapojené do vojny, maďarskí vojaci v Iraku nebojujú,“ tvrdí minister zahraničia László Kovács.
„Vo vojenskom zmysle Maďarsko nie je jednou z bojujúcich strán, z právneho a politického hľadiska však áno,“ hovorí naopak podpredseda opozičného Fideszu a predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh.
Podľa lídra opozície Viktora Orbána nie je možné presne poznať, čo je dôvodom vojny. Podľa neho by sa však malo hovoriť aj o úlohe ropy, snahe o vytvorenie nového svetového poriadku, kríze Izraela a palestínskeho štátu.
PETER MORVAY
