Bratislava 25. marca (TASR) - Bolo to najvýznamnejšie protikomunistické vystúpenie občanov na Slovensku zorganizované v bývalom Československu výlučne jeho disentom. Preto sa právom dostalo aj do slovenskej oficiálnej historiografie, povedal na stretnutí priamych účastníkov sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988 jeden z jej spoluorganizátorov, bývalý predseda SNR a dnes poslanec zákonodarného zboru František Mikloško KDH).
Historické anály i pamäť dnešných účastníkov pripomenutia si udalostí spred 15 rokov nezabúdajú, že jeden z impulzov ich vzniku pochádza od bývalého výkonného podpredsedu Svetového kongresu Slovákov, vynikajúceho hokejistu Mariána Šťastného. Zamýšľal usporiadať pred zastupiteľskými úradmi ČSSR v zahraničí protestné akcie na podporu náboženskej slobody na Slovensku a zároveň upozorniť na prenasledovanie predstaviteľov cirkvi komunistickým režimom. Koordinácia akcie v exile a v Bratislave vyvrcholila sviečkovou manifestáciou, ktorej účastníkov rozohnali policajné hliadky aj za použitia vodných diel.
V sídle historickej SNR sa dnes zišla iba hŕstka tých, čo boli počas manifestácie, a krátko po nej predvedení na policajný výsluch. Postihmi pre nich boli nielen finančné pokuty, ale aj priestupkové konania a pripravované súdne pojednávania. Podľa archívnych dokumentov bolo proti demonštrantom nasadených viac než 1000 príslušníkov bývalého Zboru národnej bezpečnosti, vrátane ŠtB, kropiace vozidlá, vodné delá a v zálohe boli aj obrnené transportéry. Aj dnes účastníci spomínali na ohlas sveta na zásah polície proti manifestujúcim držiacim v rukách pri modlitbách horiace sviečky. Uznania po 15 rokoch sa dostalo i jednému z aktivistov tajnej cirkvi z Trnavy, dnes poslancovi NR SR Júliusovi Brockovi, ktorý po preventívnom zadržaní a zatknutí hlavných organizátorov manifestácie začal spolu s priateľmi spievať štátnu a následne aj pápežskú hymnu, čím dali manifestácii oficiálny začiatok.
