
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
prepočtov nebolo nutné s ohľadom na príjmy štátneho rozpočtu prijať 20-, ale len 18-percentnú jednotnú daň z pridanej hodnoty (DPH). Rast DPH by bol síce nižší, ale nebol by nijako kompenzovaný, na rozdiel od alternatívy s rovnou daňou. Ministra financií IVANA MIKLOŠA sme sa pýtali, čo rozhodlo.
V čom je rovná daň lepšia?
„Podstatné bolo porovnanie alternatív z hľadiska naplnenia programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí, že chceme zjednodušiť daňový systém, znížiť priame dane, kompenzovať to z nepriamych daní a zaviesť jednotnú daň z pridanej hodnoty. Zároveň sme si uvedomovali, že nemôžeme ohroziť cieľ znižovania deficitu verejných financií. Výsledkom porovnania bolo, že náklady z hľadiska nepriamych daní by boli bez rovnej dane takmer rovnaké, pri DPH síce nižšie, ale bez kompenzácií, a z druhej strany by to neprinieslo efekt z hľadiska zjednodušenia daňového systému. To bol hlavný dôvod, prečo ma nakoniec presvedčila rovná daň.“
Znamená to, že dopady na príjmy štátu z daní považujete za znesiteľné?
„Reforma musí byť rozpočtovo neutrálna, takže sme zmeny navrhovali tak, aby priniesli nulový rozdiel v celkovom výnose štátu. Päť rôznych inštitúcií robilo prepočty - dva ministerstvo financií, ďalšie Ifostat, Ústav svetovej ekonomiky a Svetová banka. Pri niektorých daniach sa prepočty výrazne rozchádzali a napríklad pre záverečnú alternatívu existovali odhady dopadov od mínus 2,5 do plus 9,3 miliardy. My sme skôr vychádzali z konzervatívnejších odhadov, čo pri tejto alternatíve bolo plus dve miliardy. Riziko sa úplne vylúčiť nedá, ale miera rizika, ktorú podstupujeme, je prijateľná. Ak by sa ukázalo, že výnos daní bude nižší, tak určite nebude rádovo nižší a niekoľko miliárd by sa dalo uniesť. Ak by sa ukázalo, že odhady boli príliš konzervatívne, tak môžeme v ďalšej časti volebného obdobia uvažovať o ďalšom znížení sadzieb.
Ako rovná daň ovplyvní ekonomiku?
„Mala by dosahovať rýchlejší rast, prilákať viac investícií a vytvoriť viac pracovných príležitostí. V analýzach, ktoré porovnávali 85 krajín s rovnou daňou a bez nej, sa ukázalo, že ekonomický rast je v krajinách s rovnou daňou dvojnásobne vyšší. Pri menej rozvinutých krajinách bol rozdiel dokonca troj- až štvornásobný. Zdá sa teda, že to nie je len teória, ale že by to naozaj malo stimulovať ekonomický rast.“
Ako chcete presadiť daňovú reformu v prostredí odporu, ktorý pravdepodobne vyvolá vyššia DPH?
„Žiadna potrebná zmena nebola urobená bez odporu. Vychádzam z toho, že sa mi podarí presvedčiť partnerov. Zámery vlády sú jasne dané a ich naplnenie cez rovnú daň je oveľa jednoduchšie ako bez nej. Uvedomujem si, že bez kompenzácie (vyššej DPH, pozn. red.) by to asi nebolo priechodné, ale pri čiastočnej kompenzácii by to mohlo prejsť.“
Aká bude taktika presadzovania?
„Vieme, čo potrebujeme zabezpečiť na strane nepriamych daní, aby sme mohli znížiť dane priame. Z toho musí vychádzať aj ďalšia procedúra schvaľovania. Keďže nechceme ohroziť rozpočtové ciele, tak najskôr vyjdeme so zákonmi, ktoré zvyšujú daňové príjmy (DPH, spotrebné dane, poz. red.) a podľa ich priechodnosti sa ukáže, či je reálne zaviesť rovnú daň, alebo či treba kompenzovať niektoré iné opatrenia. Napríklad zrušením cestnej dane na osobné automobily pre právnické osoby predpokladáme výpadok príjmov 650 miliónov korún. Viem si predstaviť, že keď neprejde niektorá zo spotrebných daní približne s takýmto dopadom, tak budeme musieť minimálne odsunúť zámer zrušiť cestnú daň. Keď neprejde niečo iné, nebudeme môcť zrušiť trojdaň. Ak toho, čo neprejde, bude príliš veľa, nebudeme môcť zaviesť rovnú daň.“
Podpora koalície je neistá
Oslovili sme koaličných partnerov SDKÚ s otázkou, či podporia navrhovanú daňovú reformu.
Július Brocka - podpredseda pre ekonomiku KDH
„Poznáte náš volebný trhák - iniciatívu rovnej dane. Mal by som teda privítať s uspokojením, že vláda realizuje niečo z nášho volebného programu, ale v takejto podobe má veľmi málo spoločné s naším. Ministerstvo sleduje jedno - aby aj po reforme zostal aj vlk sýty, aj ovca celá. Číslo 20 percent je pre nás veľmi vysoké a najmä sú tu mnohé riziká so zavedením jednej sadzby DPH. Budeme hľadať také riešenie, ktoré lepšie zodpovedá našim predstavám o znižovaní daňového zaťaženia.
Peter Matula, hovorca ANO
„Na poslednom rokovaní našej republikovej rady sme sa rozhodli naďalej podporovať rovnú daň na úrovni 15 percent. Nie som presvedčený, že podporíme 20-percentnú, zdá sa nám to príliš vysoké. Určite o tom budeme rokovať na koaličnej rade.“
Béla Bugár, predseda SMK
„Najprv musím vidieť celý návrh. Rovnú daň z princípu vieme podporiť, ale k tomu musíme mať kompletný návrh zákona aj s prepočtami.“