Bratislava 29. marca (TASR) - Pri príležitosti 5. celoštátneho kongresu Strany maďarskej koalície (SMK) vydávame profil tohto politického subjektu.
Strana maďarskej koalície (SMK) vznikla transformáciou troch maďarských strán na Slovensku: Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), Spolužitia a Maďarskej občianskej strany (MOS). Začiatky politického organizovania sa maďarskej menšiny na Slovensku po politických zmenách v roku 1989 siahajú práve do tohto roku. Vtedy László Nagy spolu s ďalšími aktivistami založil Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI). Do parlamentných volieb 1990 išla MNI na kandidátke Verejnosti proti násiliu (VPN). Na 8. sneme v Dunajskej Strede 25. januára 1992 sa MNI pretvorila na politickú stranu s názvom Maďarská občianska strana (MOS), ktorej predsedom bol až do júna 1998 László Nagy. Ďalšie dve maďarské strany vznikli v roku 1990 (MKDH 15. marca a Spolužitie 31. marca 1990). Do júna 1998 stál na čele radikálnejšieho národno-liberálneho Spolužitia Miklós Duray a MKDH, založené na ideologickej kresťanskej báze, viedol Béla Bugár.
Do parlamentných volieb 1992 išli spolu v koalícii MKDH a Spolužitie a do parlamentných volieb 1994 ako Maďarská koalícia (MK).
Pred septembrovými parlamentnými voľbami 1998 vznikla v júni 1998 Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá sa stala právnym nástupcom predchádzajúcich strán MKDH, Spolužitia a MOS. Cieľom zjednotenia týchto troch maďarských strán do jednej (SMK) bolo udržať parlamentné zastúpenie Maďarskej koalície a dostať sa v septembrových parlamentných voľbách 1998 do zákonodarného zboru v čo najväčšom počte, ale aj pracovať na prospech demokracie, budovať právny štát a dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín.
SMK zaregistrovali na MV SR 22. mája 1998. Ustanovujúci kongres sa uskutočnil 21. júna 1998 v Dunajskej Strede. Za predsedu strany delegáti zvolili Bélu Bugára, za čestného predsedu Miklósa Duraya a prvým zástupcom predsedu SMK sa stal Árpád Duka-Zólyomi.
Na druhom kongrese SMK 13. novembra 1999 v Komárne delegáti potvrdili vo funkcii predsedu strany Bélu Bugára a funkciu čestného podpredsedu strany zmenili na výkonného podpredsedu.
Tretí kongres SMK, ktorý bol 3. februára 2001 v Dunajskej Strede, posúdil dovtedajšie plnenie požiadaviek SMK zakotvených v Programovom vyhlásení vlády SR. Kongres posúdil aj aktuálnu vnútropolitickú situáciu v SR, celkové pôsobenie strany na politickej scéne Slovenska (v parlamente,vláde i koaličnej rade).
Hlavným bodom štvrtého kongresu SMK 15. mája 2002 v Bratislave bolo schválenie volebného programu SMK, ktorý je zameraný na posilnenie právneho postavenia Maďarov na Slovensku. Štvrtý kongres nevolil orgány strany. Volebné obdobie funkcionárov SMK je podľa stanov štvorročné a nové voľby sa uskutočnia po parlamentných voľbách 2002, teda v roku 2003. Štvrtý kongres SMK zhodnotil aj štvorročné pôsobenie strany vo vládnej koalícii ako pozitívne.
Najvyššími orgánmi strany sú republikový kongres, republiková rada a republikové predsedníctvo strany.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 získala SMK 9,12 percenta platných hlasov, čo znamenalo 15 kresiel v parlamente. Predseda SMK Béla Bugár bol v 2. volebnom období NR SR jedným z podpredsedov NR SR. Vo vláde SR bola SMK v rokoch 1998-2002 zastúpená 7 členmi, z toho mala jedného vicepremiéra, dvoch ministrov a štyroch štátnych tajomníkov.
SMK získala 2. decembra 1999 štatút pozorovateľa Európskej ľudovej strany (EĽS) združujúcej konzervatívne a kresťanskodemokratické strany a v júni 2000 sa stala pridruženým členom tejto najsilnejšej strany v Európskom parlamente a v Európe vôbec. MKDH bolo od 6. júna 1997 pozorovateľom EĽS. Dňa 11. januára 2001 prijali SMK za plnoprávneho člena Európskej demokratickej únie (EDÚ) a to na 20. konferencii predsedov strán EDÚ v Berlíne. MKDH sa stalo stálym pozorovateľom tejto európskej strany už v roku 1994.
SMK je stranou pravého stredu, ktorá sa vo svojej politike zameriava na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty. Je pre ňu charakteristická orientácia na Európsku úniu a NATO.
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získala SMK 11,16 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 20 poslaneckých kresiel v slovenskom parlamente. V NR SR má SMK obsadené miesto 1. podpredsedu parlamentu. Vo vláde SR má podpredsedu vlády, 3 ministrov a 6 štátnych tajomníkov.
