Bratislava 25. júla (TASR) - Najneskôr v prvej polovici budúceho roka by Národná rada SR mala ratifikovať Kjótsky protokol. Uviedol to dnes minister životného prostredia SR László Miklós. Dosiahnutie dohody na nedávnej šiestej konferencii OSN o klimatických zmenách v Bonne otvára priestor na začatie tohto procesu. Cieľom protokolu je redukcia emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie.
Podľa ministrových slov dohoda tak, ako bola prijatá, nepridáva krajinám žiadne nové povinnosti ani neposkytuje úľavy. "Je len politickým vodidlom podrobnejšie rozvíjajúcim Kjótsky protokol," poznamenal Miklós. Vo vyhlásení, ktoré poskytol TASR, spomenul, že Slovensko nebude prispievať sumou 2,5 milióna USD ročne rozvojovým krajinám na zníženie produkcie emisií skleníkových plynov. Najskôr sa hovorilo o 5 miliónoch USD, ale ani jeden z návrhov sa napokon nedostal do záverečnej dohody.
Prijatý dokument rovnako neobsahuje platenie poplatku z využitia všetkých mechanizmov flexibility. Minister vysvetlil, že oživenie mechanizmu flexibility môže znamenať prílev zahraničných investícií na aktivity, ktoré okrem znižovania emisií skleníkových plynov by znamenali aj modernizáciu technológií v SR.
Konštatoval, že splniť redukčné záväzky o 8 percent oproti roku 1990 by vzhľadom na doterajšiu produkciu emisií nemalo byť pre SR problémom. Potrebné je udržať kontrolu nad vývojom emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého.
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) bude podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie efektívnosti výroby a využívania energie. Bude potrebné posilniť inštitúcie zabezpečujúce monitorovanie emisií skleníkových plynov a ich inventarizáciu. Uvedené aktivity však nebudú vyžadovať významnejšie legislatívne zmeny a ani ďalšie podstatnejšie dodatočné náklady.
Spomínaná konferencia sa uskutočnila v nemeckom Bonne od 16. do 23. júla. Jej cieľom bolo odsúhlasiť pravidlá, ktoré by umožnili uplatňovať v praxi Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997. Ide o vykonávací protokol k Rámcovému Dohovoru o klimatických zmenách, na ktorom sa krajiny dohodli na Summite Zeme v Riu de Janeiro v roku 1992.
Prvý pokus prijať tieto pravidlá sa skončil v novembri 2000 v Haagu neúspechom. Očakávalo sa, že ani bonnské rokovania neprinesú v tomto smere výrazný posun vpred. Problémom sa stal odmietavý postoj USA, ktoré v marci vyhlásili, že nemienia protokol ratifikovať. Protokol vstúpi do platnosti až vtedy, keď ho ratifikuje najmenej 55 krajín, ktorých produkcia spolu predstavuje 55 percent celkových emisií skleníkových plynov. Ich najväčším producentom sú práve USA.
Po odstúpení USA pripadla kľúčová úloha Japonsku, ktoré v záverečnej fáze rokovaní súhlasilo s kompromisnými návrhmi. Rovnakú zmenu postoja zaujala v poslednej chvíli aj Kanada, čím sa dohodu z Kjóta podarilo zachrániť.
