Bratislava 3. apríla (TASR) - Vízové opatrenia krajín Európskej únie, ktoré pomohli zastaviť migráciu slovenských Rómov, prestanú po vstupe SR do EÚ platiť.
Zmluva o EÚ hovorí, že sloboda pohybu pracovníkov by mala byť zabezpečená najneskôr do konca prechodného obdobia a každá diskriminácia týkajúca sa zamestnania a odmeňovania má byť odstránená. Každá členská krajina únie môže, ale aj nemusí uplatniť prechodné obdobie. Sloboda pohybu vychádza zo zákazu udelenia vstupného a výstupného víza.
Zavedenie vízovej povinnosti pre občanov SR začali uplatňovať niektoré krajiny únie ako odpoveď na migráciu občanov SR, najmä rómskej národnosti. Odchody sa začali migráciou do Veľkej Británie, kde v rokoch 1996 až 1998 zaznamenali viac ako 2000 žiadostí o politický azyl. Veľká Británia a neskôr Írska republika zaviedli ako protiopatrenie vízový režim so SR. Podľa Súhrnnej správy o Rómoch na Slovensku, vydanej Inštitútom pre verejné otázky, viedli tieto opatrenia "k faktickému zamedzeniu možnosti prístupu rómskych občanov SR do týchto krajín s cieľom využívať ekonomické a sociálne výhody azylového konania".
Rómovia za lepším životom nemigrovali len do krajín EÚ. Útočisko hľadali aj v susednej Českej republike, kde od roku 1993 požiadalo o udelenie azylu 2207 občanov SR, ale ani jeden ho nezískal. Úrady národnosť žiadateľov o azyl nesledujú, no existuje predpoklad, že slovenskými žiadateľmi o azyl sú takmer výhradne Rómovia. Podľa majority migrujú z ekonomických dôvodov, ktoré nie sú podľa Ženevskej konvencie o utečencoch a podľa legislatívy európskych krajín dôvodmi na udelenie azylu.
Migrácia Rómov do krajín EÚ má z hľadiska majority podobu odlučovania sa rómskej komunity od prostredia, ktoré im poskytlo domov. Je chápaná ako dôkaz ich nelojálnosti a dostala hanlivé označovanie "etnoturistika". Z hľadiska rómskej komunity je migrácia dôsledkom diskriminácie a nezáujmu zo strany spoločnosti. Rómovia sa tak snažia o zlepšenie situácie, ktorá vznikla po roku 1989, konštatuje správa.
