Bratislava 8. apríla (TASR) - Hoci predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami sa ešte nezačala a nie sú známi ani všetci kandidáti, správanie potenciálnych uchádzačov o post hlavy štátu už budúcoročné voľby predznamenáva.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova to potvrdzuje aj minulotýždňová slovná výmena medzi oficiálnym kandidátom SDKÚ Eduardom Kukanom a lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom. Tá nasledovala po tom, ako šéf HZDS spochybnil vážnosť Kukanovej kandidatúry, tvrdiac, že SDKÚ má už pripravený iný scenár prezidentských volieb, v ktorom má Kukana nahradiť veľvyslanec SR v USA Martin Bútora.
Nevylučuje ani to, že Mečiar chcel svojím vstupom do diskusie o budúcom slovenskom prezidentovi na seba upozorniť. Napriek tomu, že Mesežnikov pochybuje o jeho šanci na úspech, nazdáva sa, že líder HZDS bude kandidovať s úmyslom predĺžiť svoje účinkovanie na slovenskej politickej scéne.
"Vyzerá to ako súčasť taktiky. Aj po voľbách v roku 1998 povedal, že odíde z politiky a nakoniec sa rozhodol kandidovať na prezidentský úrad," konštatoval Mesežnikov v rozhovore pre TASR. Dodal, že zrejme aj na budúci rok Mečiar "nájde argument", prečo kandidovať, podobne ako v roku 1999, keď tvrdil, že ho k tomuto kroku "donútilo" zadržanie Ivana Lexu.
Mesežnikov sa zhoduje s názorom politológa Pavla Haulíka o tom, že charakter budúcoročných prezidentských volieb bude závisieť od toho, či sa nakoniec Mečiar rozhodne kandidovať. "Ak by Mečiar nekandidoval, rozloženie voličských sympatií bude rovnomernejšie," povedal v rozhovore pre TASR. V prípade, že sa líder HZDS naopak rozhodne uchádzať o túto ústavnú funkciu, väčšia časť voličov sa zrejme prikloní ku kandidátovi, ktorý bude mať šancu ho poraziť, dodal.
Politológovia očakávajú, že do súťaže o post hlavy štátu sa zapojí aj strana Smer, ktorá nadobúda vďaka kríze v HZDS výsadné postavenie v rámci slovenskej opozície. Podľa Mesežnikova je však skôr pravdepodobné, že Smer nebude nominovať vlastného kandidáta, ale podporí niektorého z uchádzačov, ktorý bude zodpovedať politickým hodnotám tejto strany. Keďže je to strana Roberta Fica, ktorý z ústavných dôvodov zatiaľ nemôže kandidovať (ústavou predpísaný vek 40 rokov dovŕši až v septembri 2004 a prezidentské voľby budú už v máji, pozn. TASR), je takmer stopercentne vylúčené, že postavia vlastného kandidáta, tvrdí Mesežnikov.
Opakovanú kandidatúru Borisa Zalu ako straníckeho kandidáta Smeru si podľa vlastných slov nevie predstaviť. Napriek tomu, že najmä v rokoch 2000 - 2001 prezentoval súčasný prezident Rudolf Schuster opakovane postoje blízke názorom opozičného Smeru, nevyzerá to zatiaľ tak, že by sa táto strana chystala vo voľbách podporiť práve Schustera. Najmä odlišné názory v oblasti zahraničnej politiky vedú Mesežnikova k záveru, ktorý vylučuje predvolebné spojenectvo strany Smer a Schustera ako nezávislého kandidáta. Ten však zatiaľ nepovedal definitívne stanovisko ku svojej prípadnej kandidatúre.
Sériu Schusterových ostatných rozhodnutí, medzi ktorými vyniklo najmä vetovanie novely zákona o zdravotnej starostlivosti a jeho angažovanie sa v záujme odškodnenia klientov nebankových inštitúcií, nevnímajú politológovia ako kroky, ktoré by naznačovali jeho záujem opätovne kandidovať na post hlavy štátu.
Viac ako rok pred priamou voľbou hlavy štátu je zatiaľ výskyt tejto témy málo frekventovaný. Jednotliví kandidáti však podľa Mesežnikova využívajú príležitosti na svoju prezentáciu, o ich profilácii ale zatiaľ nemožno hovoriť. Keďže na Slovensku je v ústave zakotvená priama voľba prezidenta, bolo by podľa neho vhodné, keby sa diskusia na túto tému začala aspoň pol roka pred samotnými voľbami, teda na jeseň tohto roku.
