ch vecí Eduardovi Kukanovi. A KDH, obhospodarujúce veľmi príbuznú časť politickeho spektra a elektorátu, vyrukovalo s Františkom Mikloškom, čím definitívne pochovalo nádeje starokádehákov na nominovanie Jána Čarnogurského.
Zda sa, ze títo traja kandidáti majú vyrovnané šance, i keď šance Kukana by mohli vzrásť po budúcich obratných negociáciách neúnavného „politického maratónca“ Mikuláša Dzurindu. Avšak kandidovaním všetkých troch alebo dvoch z tejto strany parlamentného spektra sa vracajú znova a znova akoby nevyliečiteľné politické pubertálne vyrážky nekomunistických a nenacionalistických politických zoskupení.
Prežijeme znova stres voľby menšieho zla alebo „blbej nálady“ v dôsledku neústupčivosti a namyslenosti proreformných strán, či nebodaj ich politického hazardérstva, s ktorým postavia viac ako jedného spoločného kandidáta? Zopakuje sa hanebný rok 1994 s potupným obdobím „hláv v dlaniach“? V hre je totiž Vladimír Mečiar a jeho posledná životná šanca vybŕdnuť z pasce spravodlivosti, ktorá sa pred ním roztvára pomaly ako božie mlyny.
Na prvý pohľad akoby nesúvisiacou udalosťou bol prekvapivý dobrovoľný odchod srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja vypovedať pred medzinárodný tribunál v Haagu. Muža, ktorý v neúspešných srbských prezidentských voľbách v roku 2002 skončil na druhom mieste s bezmála 30 percentami hlasov. A tiež prekvapivá, i keď vykalkulovateľná voľba Václava Klausa za prezidenta, hoci česká politická kultúra by asi ľahšie prijala napríklad Petra Pitharta.
Mikloško hovoril o narušení „havlovskej“ kontinuity, Kukan sa podrobnejšie nevyjadril a prezident Schuster zaslal zdravicu, akoby bola zvolená hlava štátu niekde na druhom konci sveta. A Mečiar rozradostene privítal Klausovo zvolenie, tešiac sa ako potmehúdsky spolupáchateľ čohosi, o čom vedia len oni dvaja.
Zažije Slovensko svoju „klausiádu“? Alebo ustúpi spurnosť a rivalita v osudových otázkach politickému rozumu a proreformné strany vygenerujú jediného kandidáta, hodného budúceho člena NATO a Európskej únie, hodného krajiny s kresťansko-humanistickou tradíciou? Bude sa otčim národa a Slovenskej republiky po prezidentských voľbách od smiechu chytať za brucho a spolu s ním aj exhumovaná KSS, perfídny Smer a sektárske HZDS?
Alebo sa Mečiar ako Šešelj či Miloševič ocitne v nejakom slovenskom Haagu za lúpeže storočia a morálno-politické zdegenerovanie Slovenska v rokoch 1994 - 1998?
Autor: PATRIK DUBOVSKÝ(Autor je členom DS)
