Košice 9. apríla (TASR) - Plénum Ústavného súdu SR si vo štvrtok vypočuje argumentáciu ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, zastupujúceho skupinu poslancov, ktorí predložili návrh na posúdenie súladu tzv. interrupčného zákona s Ústavou SR. Stanovisko Národnej rady SR, ako odporcu v tomto prípade, bude prezentovať poslanec Miroslav Abelovský. Písomné vyjadrenie ďalšieho účastníka na strane odporcov - Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré pripravuje minister Rudolf Zajac, prečíta na pojednávaní predseda pléna.
ÚS na verejnom pojednávaní bude môcť posúdiť ich názory na stret práva na život a práva ženy slobodne rozhodnúť o pokračovaní svojho tehotenstva. Následne, pravdepodobne o niekoľko dní, rozhodne o tom, či v súčasnosti platný interrupčný zákon je alebo nie je v súlade s Ústavou SR. Ak by vyslovil nesúlad, príslušné právne predpisy stratia účinnosť. Orgány, ktoré ich vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ÚS uviesť ich do súladu s ústavou. Inak stratia platnosť a prestanú byť súčasťou právneho poriadku SR.
Platná právna úprava zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva zakotvuje dve jeho formy. Prvú formu predstavuje interrupcia do 12 týždňov gravidity, vykonaná na žiadosť ženy. Druhou je interrupcia vykonaná so súhlasom ženy, ak je ohrozený jej život alebo zdravie, alebo zdravý vývoj plodu alebo je chybný genetický vývoj plodu. Návrh skupiny poslancov sa týka iba prvej formy, pri ktorej žena nemusí svoje rozhodnutie nijako zdôvodňovať.
Rozpor interrupčného zákona vidia poslanci s článkom 15 odsek 1 Ústavy SR, ktorý znie: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Namietajú aj rozpor s odsekom štyri, podľa ktorého "nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné."
Podľa názoru poslancov článok 15 zakotvuje ochranu ľudského života od okamihu počatia. Za neústavné preto považujú, že v zákone o interrupciách ľudský plod do 12 týždňa svojho vývoja nemá žiadnu ochranu. Tvrdia, že podstata stretu ústavnej ochrany nenarodeného života a ústavou chráneného práva tehotnej ženy na súkromie sa pred alebo po 12 týždni tehotenstva nemení. Pripúšťajú však, že zákonodarca podľa čl. 15 ods. 4 môže určiť výnimočné prípady, za ktorých nemusí byť vykonanie interrupcie zakázané. Zdôrazňujú pritom ale nutnosť zohľadniť obe kolidujúce ústavné práva. Tvrdia, že zákon o interrupciách by mal vyjadrovať rešpekt k právu na život a umožňovať jeho obmedzenie iba vo výnimočných prípadoch, napríklad ak je tehotenstvo dôsledkom trestného činu, alebo ak ide o ťažko poškodený plod.
Poslanci prioritne spochybňujú ustanovenie paragrafu 4 interrupčného zákona. Podľa neho sa žene umelo preruší tehotenstvo, "ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody". Namietajú aj ďalšie paragrafy zákona, upravujúce špecifický postup pri vykonaní interrupcií do 12 týždňov u maloletých, cudziniek a formálne náležitostí a tiež spresňujúce ustanovenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb. Upozorňujú, že v prípade vyslovenia nesúladu paragrafu 4 s ústavou, bude potrebné vysloviť aj nesúlad spomínaných právnych noriem, pretože sa od neho odvíjajú.
Ústavný súd sa v súvislosti s faktom, že vyhláška MZ umožňuje umelo prerušiť tehotenstvo z genetických dôvodov do 24 týždňa, bude musieť vyjadriť aj k porušeniu ústavného článku 123. Ústava ním zakotvuje všeobecné delegačné pravidlo pre podzákonné normy. Podľa neho ministerstvá môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. ÚS k tomu v roku 1997 vyriekol, že orgány verejnej moci nemôžu podzákonnou normou upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon, ani spôsobom, ktorý zákonu odporuje. Vzhľadom na tento judikát a fakt, že interrupčný zákon dovoľuje ukončiť iba graviditu nepresahujúcu 12 týždňov, ide nepochybne o neústavný podzákonný predpis. Uvedomili si to aj súčasní poslanci NR SR z ANO, ktorí do parlamentu už začiatkom apríla predložili novelu zákona o interrupciách, odstraňujúcu tento nedostatok. Navrhujú zrušiť sporný paragraf vyhlášky ministerstva zdravotníctva a do zákona vložiť spresňujúce ustanovenia o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov do 24 týždňa jeho trvania.
