tlantickej zmluve.
„Nevedel som, čo sa stane, bolo to príjemné spestrenie náročného dňa,“ povedal poslanec HZDS Dušan Jarjabek. Tvrdí, že je to prejav politickej kultúry, aj keď to „iste nebolo ľahké“ pre expremiéra Mečiara, ale i premiéra Dzurindu. Práve za Mečiarovej vlády v roku 1997 Slovensko nedostalo pozvánku do aliancie a Dzurinda neraz tento neúspech lídrovi HZDS pripomínal.
Podpredseda parlamentu Béla Bugár hovorí: „Konečne je politická kultúra v parlamente iná.“ Spomenul aj britský parlament, kde na seba poslanci kričia, ale potom si sadnú hoci na pohár whisky. Na otázku, či sa Mečiar mení, Bugár opatrne podotkol: „Treba počkať. Určite je iný, ako bol. Ale či dostatočne, to neviem povedať.“
Hovorca premiéra Martin Maruška povedal, že Mikuláš Dzurinda prijal postoj opozičného hnutia pozitívne a váži si jeho hlasovanie. Hovorca HZDS Igor Žvach poznamenal, že obaja politici si podali ruky už viackrát. „Je to slušnosť,“ dodal.
Politický analytik a sociológ Michal Vašečka tvrdí, že Mečiar potvrdil prointegračné ciele HZDS a že to so vstupom do aliancie napriek roku 1997 mysleli v hnutí vážne. „Bola to podaná ruka vládnej koalícii, že v niektorých veciach sa bude dať spolupracovať, ale aj signál Západu,“ mieni Vašečka. Rovnako to bol signál aj voličom, že HZDS si chce udržiavať svoju centristickú pozíciu ľudovej strany a pre takúto pozíciu nemôže byť typický odmietavý vzťah k NATO. (sp)
