„Zúrivosť“ odporcov však neuberá myšlienke ústavne fixovať okruh na Brusel neprenosných kompetencií. Postreh Eduarda Kukana, že KDH „sa dostáva do protismeru s integračným úsilím Európy“, je prázdny. Mal by vysvetliť, kam sa potom dostáva Ivan Mikloš, ktorý sa vyslovil proti harmonizácii priamych daní. Či chce Kukan povedať, že napísať do ústavy to, čo hovorí jeho stranícky spolupútník verejne, je protieurópske? Je protieurópsky aj princíp subsidiarity? Alebo: ak sa Jan Marinus Wiersma čuduje, že „KDH nechce prijať niečo, pod čo sa už podpísali“, mal by si zájsť do Európskeho konventu odpočuť, o čom sa tam diskutuje. V konvente sa pripravuje ústavný dokument na medzivládnu konferenciu, ktorá má potenciál premeniť Európsku úniu na nepoznanie. Podpisovať sa bude až v decembri a Slovensko pri tom asi nebude…
Je v poriadku, ak sa niekto snaží formulovať národnú pozíciu v otázkach priamych daní, obrany a pod. Hoci aj formou ústavného zákona - ak myslíme vec vážne. Správna kritika by sa preto pýtala inak: je úsilie KDH aj zodpovedné a rozumné?
Ústavný zákon je mantinel, za ktorý sa nedá pohnúť. Zužuje manévrovací priestor štátu na rokovaniach, a vcelku zbytočne, keďže vyjednávači aj tak nemôžu prekročiť čiaru nakreslenú politikmi. Čo ak zákon postaví Slovensko do pozície, v ktorej bude prekážať kompromisu? Nebol by žiadny problém - ak si za vecou stopercentne stojíme. Poctivé by preto bolo od KDH povedať aj toto: Sme za vystúpenie z EÚ, ak alternatívou má byť odovzdanie niektorej z „chránených“ kompetencií. Pretože ústavná väčšina, to je na Slovensku „muška jenom zlatá“ - raz je a potom dlho nie.
Posadnutosť zacláňa rozumnej diskusii. Škoda, pretože napríklad tento ústavný návrh je zdravo spornou iniciatívou a zaslúži si serióznu oponentúru. Ale spravodlivo: ak niekto vyhlasuje „kultúrnu vojnu“ a ide naháňať socialistov s valaškami, „zúrivým reakciám“ bez ladu, skladu aj rozumu sa nevyhne. PETER SCHUTZ
