Bratislava 16. apríla (TASR) - Po uzavretí poslednej z čiastkových zmlúv medzi Slovenskom a Svätou stolicou bude diskusia o prípadnej odluke cirkvi od štátu bezpredmetná.
Politické strany, ktoré by chceli presadiť odluku cirkvi od štátu, budú mať mimoriadne sťaženú situáciu, pretože v prípade úspechu by muselo Slovensko vypovedať zmluvu so Svätou Stolicou. "V takom prípade by však utrpel viac štát ako cirkev," povedal pre TASR hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Marián Gavenda.
Poukázal pritom na príklad Francúzska, kde bola cirkev po odluke nútená upustiť od činností, ktorými pomáhala štátu.
Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou z roku 2000 priamo v texte predpokladala prijatie ďalších štyroch čiastkových zmlúv, z ktorých sa už prijala zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v Ozbrojených silách a zboroch. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je návrh textu zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia z dielne Ministerstva spravodlivosti SR a o katolíckej výchove a vzdelávaní, ktorú pripravil rezort školstva.
V súčasnosti sa pracuje na návrhu textu poslednej z čiastkových zmlúv, o financovaní Katolíckej cirkvi. Gavenda predpokladá, že sa zmluva prijme pravdepodobne až na budúci rok, z dôvodu neukončených rokovaní.
Podľa neho nepôjde výrazne nad rámec súčasného status quo ani jedna z čiastkových zmlúv, hoci v prípade prijatia zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia bude Slovensko prvou krajinou s takouto dohodou.
Ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2002 označil predseda Smeru Robert Fico diskusiu o odluke cirkvi od štátu za aktuálnu. Reagoval tak na letáčik arcibiskupa Ján Sokola, ktorý vyzýval, aby ľudia nevolili bývalých komunistov, neveriacich a liberálov. Po voľbách sa diskusia o tejto téme neotvorila a nereagovala na ňu žiadna z politických strán.
