Bratislava 17. apríla (TASR) - Štát, orgány územnej samosprávy a ďalšie orgány verejnej moci zodpovedajú za výkon verejnej moci a zároveň aj za škody pri ňom spôsobené a to za podmienok ustanovených zákonom. Znamená to aj zodpovednosť za škody spôsobené svojimi úradníkmi. Toto deklarovanie povinnosti považoval za nutné uviesť v svojom návrhu zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Ján Drgonec.
Nový zákon upravuje aj právo štátu a iného orgánu verejnej moci na regresnú úhradu za spôsobenú škodu. Tento nárok nemožno uplatniť iba voči tomu, kto sa podieľal na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe na príkaz nadriadeného. Nárok na náhradu škody sa premlčí v lehote troch rokov od konštatovania, že rozhodnutie bolo nezákonné, protiústavné alebo spôsobené nesprávnym úradným postupom. Právo štátu alebo iného orgánu verejnej moci na regresnú úhradu sa premlčí v lehote jedného roka odo dňa vyplatenia náhrady škody.
Platná právna úprava poskytuje ochranu iba pred neústavným alebo nezákonným uplatnením štátnej moci súdmi a orgánmi štátnej správy. Viaceré právomoci však prešli nielen na orgány územnej samosprávy, ale časť kompetencií aj na ďalšie osoby - napríklad notárov. Preto Drgonec vypracoval jednoznačnejšie definovanie zodpovednosti štátu za škody spôsobené územným samosprávam, ale aj ich zodpovednosť za výkon zverených právomocí. Návrh zákona vyslovene priznáva právnickým osobám právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym a nezákonným úradným postupom.
Zodpovednosť za škodu je v pripravenej právnej norme spojená aj s povinnosťou jej náhrady. O výške náhrady bude rozhodovať miestne príslušný súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Za nesprávny úradný postup bude považovaná aj neodôvodnená nečinnosť orgánu verejnej moci, napríklad aj nedodržanie lehoty určenej v zákone na rozhodnutie o veci.
Právo na náhradu škody si bude môcť uplatniť osoba, ktorej vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nákladov na výživu majú pozostalí po poškodenom, ktorý zomrel v dôsledku výkonu verejnej moci. Týka sa to aj nákladov spätých s liečbou poškodeného. Náhradu škody si môže požadovať aj osoba, o ktorej väzbe bolo rozhodnuté nezákonne, alebo osoba po výkone trestu, ktorý bol následne zrušený ako nezákonný alebo protiústavný. O uplatnenom nároku je potrebné rozhodnúť do šesť mesiacov od jeho podania.
Po prijatí zákona parlamentom by mala začať platiť nová právna úprava o zodpovednosti za škodu od 1. januára 2004. Tým by bol zrušený predchádzajúci, do dnešných dní platný zákon z roku 1969.