14 dní od odoslania preddavkovej faktúry a zvyšných 40 percent po dokladovaní aktivít. Mechanizmus poskytovania grantu z Úradu vlády SR považujú predstavitelia MVO za zbytočne zložitý. Nepružný systém si v mnohých prípadoch vyžiadal posúvanie termínov plánovaných akcií. Napríklad projekt občianskeho združenia Karpaty Slovakia z Pezinka, ktorý je zameraný na starších občanov, je založený na besedách a prednáškach v domovoch dôchodcov a v Mestskom múzeu v Pezinku. "Termíny operatívne posúvame ako sa dá a veríme, že peniaze dostaneme", uviedol pre agentúru SITA koordinátor projektu Peter Wittgrúber. Zmluvu s Úradom vlády SR podpísali 6. apríla a v súčasnosti čakajú na peniaze.
Financie zatiaľ nedostalo ani občianske združenie Partnerstvo pre rozvoj regiónu Spiš, ktorého projekt beží už od 15. marca. "Problém bol aj v tom, že sa prvá zmluva stratila, bolo treba urobiť novú a až potom sme mohli poslať preddavkovú faktúru", ozrejmila koordinátorka projektu Mária Janošková. Združenie momentálne hradí aktivity sčasti z vlastných zdrojov a tiež sa dokázali dohodnúť na neskorších platbách s médiami, v ktorých publikujú svoje príspevky. Občianske oko z Bratislavy, ktoré pripravilo projekt Európa pre petržalských školákov zatiaľ peniaze z Úradu vlády SR nemá, podľa predsedu Mariána Gabriela preto v súčasnosti používajú vlastné financie. Peniaze však očakávajú v najbližších dňoch. Gabriel zároveň pripomenul, že organizácie by si mali vytvárať aj vlastné fondy a nespoliehať sa iba na granty.
Ako pre agentúru SITA uviedla Daniela Bzdúšeková, koordinátorka projektu Európsky expres, s ktorým začala asociácia Fórum žien 2000 v marci, v súčasnosti už majú 60 percent zo schválenej sumy v banke.
Spokojná je aj riaditeľka občianskeho združenia Ekoenergia zo Žiliny Alena Žideková. Peniaze dostali na účet do týždňa po podpise zmluvy a odoslaní preddavkovej faktúry. "Keby sme financie nedostali, asi by sme nemohli aktivity zrealizovať", podotkla. Financie dostalo bez problémov aj občianskej združenie Situr Lipany na projekt Európa - náš spoločný dom. "Osobne som bol v Bratislave podpísať zmluvu, možno aj to pomohlo", povedal predseda Peter Seman. Pripustil, že "celý proces poskytovania grantov sa o niečo posunul", nevidí v tom však problém.
"Proces udeľovania peňazí na predreferendové projekty je naozaj administratívne zložitý a náročný, ale určite transparentný", zdôraznila generálna riaditeľka sekcie pre európske záležitosti na Úrade vlády SR Silvia Matúšová. Ako pripomenula, komisia posudzovala viac ako 660 projektov, z ktorých nakoniec podporili zhruba 10 percent. Podľa Matúšovej dosť času zabralo už len posudzovanie a jednoduchá nebola ani príprava zmlúv. Okrem toho, ku každej zmluve bol priložený aj návrh projektu, pričom v niektorých prípadoch museli pristúpiť k ekonomickému zhodnoteniu. "Ak sa nám niektoré aktivity zdali štedro rozpočtované, prepočítali sme to a modifikovali", skonštatovala. Finančnú reštrikciu bolo potrebné prekonzultovať s predkladateľmi projektov, čo Matúšová označila tiež za časovo náročnú činnosť. Určitý čas podľa nej trvalo aj podpisovanie zmlúv, ktoré má na starosti vedúci úradu ako štatutárny zástupca. Ako skonštatovala, treba si uvedomiť, že ide o peniaze zo štátneho rozpočtu a nie o granty, kde je možné peniaze rozdeľovať voľnejšie. "Okrem toho, Najvyšší kontrolný úrad nebude kontrolovať mimovládne organizácie, ale našu sekciu" dodala.
Na malé projekty v predreferendovej kampani o vstupe SR do Európskej únie je vyčlenených 10 550 000 korún. Podporené projekty, ktorých je 73, si vyžiadajú sumu 13 250 000 korún.
