Bratislava 29. júla (TASR) - Pôvod mena Libuša nachádzame u našich susedov v Čechách. Oslovujú ich Libuše, Libuška, Libka, Libuna, Líva, Libunka. Voľný preklad mena je ľúbená, milovaná, milá.
Ženy s týmto menom musíme začleniť medzi ťažko ovládateľné povahy. Už od detstva sa snažia ľudí okolo seba zotročovať a dožadujú sa stálej pozornosti. Snažia sa nadväzovať stále nové kontakty a aj keď v spoločnosti nie sú veľmi obľúbené, vôbec im to neprekáža, potrebujú sa zviditeľňovať.
Od detstva im treba vštepovať, aby boli prívetivejšie a chápavejšie.
Pri štúdiu či pri hľadaní zamestnania majú určený svoj presný cieľ. Ak však hneď nezískajú úspech, zmobilizujú všetky sily a dokážu nemožné.
Sú si vedomé svojho šarmu a za manželov si vyberajú len mužov silných s vysokým postavením. Aj keď sa nám zdá, že sú búrlivé, ba až tyranské, v priateľstve sa môžeme na ne spoľahnúť a zdôveriť sa im.
