Akoby bez odpovede pritom ostala filozofická otázka - je vôbec takéto „vymývanie mozgov“ v demokracii akceptovateľné?
Demokracia je postavená na slobodnom rozhodovaní voličov, ktoré je však možné len za podmienky prístupu k pravdivým a neskresleným informáciám. Rozhoduje sa volič ovplyvnený kampaňou skutočne slobodne? Na druhej strane, môže práve motivačná kampaň zvýšiť úroveň balíka informácií, na základe ktorých sa volič rozhoduje?
Z tohto pohľadu je dôležitá otázka množstva informácií, ktoré je „priemerný volič“ schopný absorbovať a vyhodnotiť predtým, ako sa rozhodne. Predstava, že voliča možno podobne ako počítač nakŕmiť čo najväčším množstvom dát, a potom čakať na výstup v podobe „informovanej“ voľby, je naivná. Špičkový ekonóm je schopný pomerne široko a podrobne vyhodnotiť ekonomické „pre“ a „proti“ vstupu Slovenska do Európskej únie, ale podobne kvalifikovanej analýze právnych aspektov integrácie už porozumie oveľa menej… Navyše väčšina voličov si jednoducho nemôže dovoliť investovať veľa času do zvažovania svojej voľby.
Preto platí, že menej je niekedy viac - čím širšiu skupinu občanov chceme osloviť, tým jednoduchšie a zrozumiteľnejšie musí byť posolstvo, ktoré im adresujeme. Informačné kampane, ktoré zjednodušujú a propagujú jednotlivé argumenty odborníkov, sú dôležité, vždy však dokážu osloviť len relatívne malú časť elektorátu. Motivačná kampaň je určená najširšej skupine voličov a dáva základnú informáciu o význame ich voľby.
Informačné aj motivačné kampane sú legitímne, keď sú pravdivé a prinášajú voličovi informácie, ktoré sú pre neho pri jeho rozhodovaní užitočné. Napríklad myšlienka, že nie je jedno, aké strany budú vo vláde, pretože od toho závisia integračné šance a dlhodobá perspektíva Slovenska, bola jednoduchá, ale pravdivá a pre voliča užitočná.
Vzhľadom na vysokú prioritu integrácie a riziko, ktoré hrozí z nízkej účasti na referende je štartujúca motivačná kampaň určite legitímna a treba jej držať palce. Ustavičné útoky na podpredsedu vlády Csákyho sú kontraproduktívne, lebo jeho kampaň deklasujú skôr, ako sa začala.
Po výsledku maďarského referenda by už rozdiel medzi účasťou deklarovanou v prieskumoch a skutočnou mal byť zrejmý aj najväčším tvrdohlavcom. Fakt, že to pri septembrových voľbách 2002 dopadlo inak, bol spôsobený spoločným pôsobením mimovládnych motivačných kampaní, vyhlásení západných politikov, ale aj nášho prezidenta, cirkví a odborov.
Na zdôraznenie významu účasti v euroreferende však treba viac - nehovoriť občanom, že vstup do Európskej únie nemá alternatívu, pretože ju má. A treba im vysvetliť aj, akú. Okrem mladých konzervatívcov totiž samostatná perspektíva Slovenska zrejme láka iba málokoho…
Autor: DANIEL FORGÁCS(Autor pracuje v treťom sektore, podieľal sa na kampani Nie je nám to jedno)
