20. apríla
1770 -- kapitán James Cook pristál s loďou Endeavour v Botany Bay pri východnom pobreží Austrálie. Tento
dátum je oficiálne považovaný za deň objavenia Austrálie.
1808 -- narodil sa Napoleon III., vl. m. Charles Louis Napoleon Bonaparte, synovec Napoleona I., v r.
1852-1870 francúzsky cisár. Od r. 1832 sa usiloval o obnovenie cisárstva, za účasť na pokusoch o puč
v r. 1836 a 1840 bol odsúdený na doživotný žalár. V r. 1846 utiekol do Londýna, po návrate v r. 1848
ho zvolili za prezidenta. S podporou armády uskutočnil štátny prevrat a v r. 1852 bol vyhlásený za cisára,
tzv. druhé cisárstvo. Likvidoval opozíciu, neskôr bol nútený robiť politické ústupky. Počas jeho vlády sa
Francúzsko zúčastnilo v krymskej vojne, vo vojne proti Rakúsku v r. 1859, na intervencii v Indočíne (r.1858-62),
v Sýrii (1860-61) a v Mexiku (1862-67). Počas prusko-francúzskej vojny sa v r. 1870 vzdal pri Sedane,
v septembrovej revolúcii 1870 bol zosadený. Zomrel 9. januára 1873.
1872 -- v Radvani nad Hronom zomrel romantický básnik, evanjelický farár Andrej Sládkovič, vl. m. Braxatoris, jeden z hlavných predstaviteľov slovenského romantizmu, položil základy novodobej slovenskej poézie. Študoval v Banskej Štiavnici, Bratislave i v Halle, v r. 1947 sa stal farárom. V r. 1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom jej literárno-dramatického odboru. Popri pastoračnej práci sa venoval aj náboženskej spisbe. V lyricko-reflexívnej básni Sôvety v rodine Dušanovej formuloval poéziu ako syntézu vonkajšieho a vnútorného sveta. Túto koncepciu realizoval i v básnických skladbách Marína, oslavujúcej lásku, krásu a mladosť, a v epose Detvan, v ktorom vyzdvihol mravné hodnoty slovenského ľudu, krásu prírody a vyjadril vlastenecké city. V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenia: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Svätomartiniáda. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine.
1889 -- v Branau am Inn v Rakúsku sa narodil nemecký nacistický politik, diktátor, vojnový zločinec Adolf Hitler. Člen Nemeckej robotníckej strany (DAP), v r. 1921 inicioval zmenu jej názvu na NSDAP a stal sa jej predsedom. V r. 1923 sa pokúsil o tzv. mníchovský puč, bol zatknutý, odsúdený a väznený – vo väzení napísal Môj boj (Mein Kampf), programový spis, v ktorom prezentoval svoj antisemitizmus, rasizmus, predstavy o vedúcej úlohe Germánov a o tzv. životnom priestore. V r. 1926 založil osobnú políciu SS. Vo voľbách v 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov. V januári 1933 ho menovali za ríšskeho kancelára. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval politických protivníkov (požiar Ríšskeho snemu 1933), zbavil sa nepohodlných vodcov SA (tzv. noc dlhých nožov 1934). V auguste 1934 vyhlásil koniec republiky a začiatok budovania Tretej ríše a sám seba za vodcu národa. Stal sa vrchným veliteľom armády. Zaviedol systém jednej strany, policajný režim, v zahraničnej politike postupne revidoval versaillskú mierovú zmluvu. V r.1939 uzatvoril dve zmluvy so ZSSR, 1. 9. 1939 napadol Poľsko, čím rozpútal 2. svetovú vojnu. Spočiatku mal veľké úspechy, koncom leta 1940 (bitka o Anglicko) a najmä na prelome r 1942-43 (bitka pri Stalingrade) došlo k zlomu. Hitler nastolil brutálny totalitný režim a teror, včítane genocídy. V júli 1944 unikol pokusu o atentát. Na konci vojny, 30. apríla 1945 po vstupe sovietskej armády do Berlína spáchal samovraždu.
1893 -- v Burchard, Nebraska, sa narodil americký filmový herec Harold Lloyd. Popularitu získal postavou smoliarskeho hrdinu so slameným klobúkom a kostenými okuliarmi, prezývaného On. Popri B. Keatonovi a Ch. Chaplinovi sa preslávil ako jeden z najosobitejších komikov nemej éry. Do r. 1922 nakrútil viac ako sto krátkych veselohier. Hral tiež vo zvukových filmoch. V r. 1953 získal Oscara za celoživotné dielo. Zomrel 8. marca 1971 v Los Angeles.
1893 -- v Barcelone sa narodil španielsky maliar, grafik, sochár a scénický výtvarník Joan Miró, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu. Pôsobil najmä vo Francúzsku a v USA. Prvé diela boli ovplyvnené expresionizmom, kubizmom a fauvizmom. V r. 1924 podpísal 1. manifest surrealizmu. Vytvoril osobitý štýl založený na použití výrazne farebných organických a abstraktných znakov a na rytmickom členení plochy, dospel k použitiu najelementárnejších výtvarných znakov a symbolov. Venoval sa tiež keramike, navrhoval scénu pre Ďagilevov Ruský balet. Zomrel 25. decembra 1983 v Palma de Mallorca.
1920 -- v Prahe sa narodil astronóm Záviš Bochníček, jeden z najaktívnejších popularizátorov astronómie na Slovensku. Ako šestnásťročný objavil hviezdu Nova CP Lacertae, čo ovplyvnilo jeho profesionálne smerovanie. Po doštudovaní astronómie pôsobil do r. 1952 na Karlovej univerzite v Prahe, od r. 1952 žil na Slovensku. V r. 1956-58 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici a Observatória na Skalnatom plese. Od r. 1985 až do odchodu do dôchodku pracoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Prednášal najmä o umelých družiciach a kozmických sondách, vypracoval metódy na určenie najvýhodnejšej polohy družice vo vzťahu k miestu pozorovania. V r. 2000 po ňom pomenovali novoobjavený kozmický objekt - asteroid 15053. Zomrel 23. februára 2002 v Bratislave.
1921 -- v Radošine sa narodila ochotnícka herečka Katarína Kolníková. Od r. 1971 členka Radošinského naivného divadla. Účinkovala v takmer všetkých inscenáciách Stanislava Štepku - v Jááánošíííkovi, Človečine, Alžbete Hroznej, Rozprávke, v Slovenskom tangu, Kúpeľnej sezóne, Neveste predanej Kubovi, Pavilóne B, Ženskom oddelení, v Štedrom divadelnom večere a i.
1922 -- v Košolnej sa narodil keramikár figuralista Ignác Bizmayer. Vyrastal na habánskom dvore vo svojej rodnej obci. Študoval na Keramickej škole v Modre a dlhé roky pôsobil ako umelecký vedúci Slovenskej keramiky v Modre. Ťažiskom jeho pracovného programu bola figurálna keramika, v ktorej prevládajú roľnícke témy, jánošíkovská tradícia a ľudové zvykoslovie. Súčasťou jeho tvorby je aj úžitková dekoratívna keramika a maľované keramické zvieratká. Tvorba I. Bizmayera dala nový život starým habánskym tradíciám.
1937 -- narodil sa český politik a novinár Jiří Dienstbier. Vyštudoval FF UK, v r. 1958-69 pracoval ako politický komentátor v Čs. rozhlase, bol korešpondentom na Ďalekom Východe a v USA. Po r. 1968 sa živil
ako nočný strážnik a kurič. V r. 1979-82 vo väzení za činnosť v Charte 77 a vo Výbore na obranu nespravodlivo stíhaných. Bol tiež hovorcom Charty 77, redaktorom ilegálneho časopisu Čtverec. V r. 1987 sa stal zakladajúcim členom Helsinského výboru, 1989-92 podpredseda vlády ČSFR a minister zahraničných vecí. Od r. 1991 predseda Občianskeho hnutia, od r. 1993 predseda Slobodných demokratov. V r. 1997 odišiel do USA, kde pôsobí ako vyslanec OSN pre ľudské práva. Stúpenec liberálneho a tolerantného politického systému. Je autorom mnohých esejí o politike doma i v zahraničí. Autor kníh Noc začala ve tři ráno (o udalostiach v Indonézii), Snění o Evropě, ktoré vyšlo v r. 88 v samizdate a i. Napísal tri divadelné hry.
1945 -- nacisti vypálili kysuckú obec Semeteš.
1970 -- v Prahe zomrel divadelný a filmový herec Jaroslav Vojta, vl. m. Jurný. V r. 1925-59 člen ND v Prahe, filmy: Řeka, Pantáta Bezoušek, Hordubal, Pohádka máje, Maryša. Autor spomienok Cesta k Národnímu divadlu. Narodil sa 27. decembra 1888 v Kutnej Hore.
1978 -- v New Yorku zomrel český filozof a politický publicista Ferdinand Peroutka. Cez vojnu bol väznený nacistami, vo februári 1948 emigroval najskôr do Anglicka, neskôr do USA, kde bol v r. 1951-61 šéfom čs. oddelenia rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Publikoval viaceré zbierky svojich článkov a esejí. Narodil sa 6. februára 1895 v Prahe
1985 -- zomrel herec, člen činohry SND Anton Mrvečka, člen činohry SND. Účinkoval vo filmoch Havrania cesta, Očovské pastorále, Deň, ktorý neumrie, Veľká noc a veľký deň, Život na úteku, Demokrati, v televízii: Geľo Sebechlebský, Krotká, Štrnásť výstrelov I.-III. a i. Narodil sa 27. februára 1934 v Žiline.
1990 -- Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zmene názvu štátu. Československá socialistická republika sa zmenila na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR). Názov platil do 31. decembra 1992.
2002 -- v obci Slunečná zomrel český divadelný a filmový herec Vlastimil Brodský. V r. 1948-83 člen Divadla na Vinohradoch v Prahe. Úlohy vo filme: Bílá paní, Rozmarné léto, Všichni dobří rodáci, Světáci, Noc na Karlštejně, Jakub lhář, Návrat ztraceného ráje, Babí léto, v televízii: Tažní ptáci, Případ Platfus, v seriáloch: Arabela, Návštěvníci, O zvířatech a lidech. Účinkoval tiež v rozhlase. Narodil sa 15. decembra 1920 v Hrušove nad Odrou.
