Zemetrasenie je jedným z geologických faktorov, ktoré môžu mať negatívny dopad na životné prostredia. Z pohľadu hroziacich nehôd sa pozornosť venuje aj zosuvom, erózii, vplyvom banskej činnosti, radónovým rizikám či povodniam.
Pravidelné monitorovanie týchto javov si vyžaduje sumu deväť miliónov korún. Oveľa finančne náročnejšie sú však prípadné preventívne opatrenia, ktorých realizácia by si vyžiadala viac ako 21 miliónov korún. Vyplýva to zo správy o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám, ktorú vypracoval rezort životného prostredia.
V roku 2002 najzávažnejšie nepriaznivé zmeny vedúce k aktivizácii zosuvných pohybov zaznamenali v lokalitách Veľká a Malá Čausa a Bojnice. V rámci monitorovania stability skalných zárezov bol veľmi nepriaznivý stav preukázaný na lokalite Demjata a čiastočne i na lokalite Banská Štiavnica.
Monitoring eróznych procesov sa uskutočnil na šiestich lokalitách. V dôsledku procesov fyzikálnej degradácie pôdy máme na Slovensku spolu 1 302 000 ha pôdy ohrozených procesmi pôdnej erózie a približne 700 000 ha ohrozených kompakciou pôdy, čiže procesom, v dôsledku ktorého sa stláčajú čiastočky sedimentu.
Rok 2002 bol charakteristický aj mimoriadnymi výskytmi povodňových situácií, ktoré spôsobili veľké materiálne škody. Celkove bolo na Slovensku v minulom roku povodňami postihnutých 156 obcí a miest. Zaplavených bolo 2978 domov, z toho 560 bolo značne poškodených. Došlo aj k strate na živote jedného obyvateľa. Zaplavené bolo 8678 ha územia, z toho 1234 ha v intravilánoch obcí.
K veľkým škodám došlo na komunikáciách, na vodných tokoch, rozvodných sieťach a v poľnohospodárstve. Celkové škody spôsobené povodňami a vyvolanými udalosťami boli vyčíslená na 1,628 miliardy korún.
ad bar
