V kresťanských chrámoch sa konajú slávnostné bohoslužby, veriaci spolu s biskupmi a kňazmi slávia Kristovo víťazstvo nad smrťou. Pripomínajú si jeho vykupiteľskú úlohu a nádej, ktorú priniesol ľudstvu. Odvtedy kresťania svätia každú nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista.
Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov, pretože zmŕtvychvstanie Ježiša je základom kresťanskej viery.
Veľkonočnou nedeľou sa končí štyridsaťdňové obdobie pôstu. K tomuto sviatku sa viaže tradícia svätenia pripravených veľkonočných jedál.
Na rannú omšu sa zvykla nosiť na posviacku napríklad šunka, klobása, syr, maslo, ale hlavne vajíčka. V posledných desaťročiach je to aj jemné pečivo a torta v tvare baránka. Podľa ľudových tradícií mal mimoriadny význam návrat z veľkonočnej omše. Kto prvý dobehol domov, tomu vraj dozrela úroda na poli a prvý bol hotový s poľnými prácami. Gazdinej sa odporúčalo trikrát obísť dom s práve posväteným jedlom, aby sa gazdovstvu po celý rok dobre darilo. Pestrosť a hojnosť jedál na Veľkonočnú nedeľu mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý nasledujúci rok.
Typické zvyky na Veľkonočný pondelok ako je šibanie alebo oblievanie vodou, maľovanie veľkonočných vajíčok a rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok, nemajú kresťanský pôvod.
