Bratislava 20. apríla (TASR) - Najviac podnetov od občanov adresovaných verejnému ochrancovi práv Pavlovi Kandráčovi namieta voči konaniu a nečinnosti súdov. Občania sa sťažujú najmä na prieťahy v súdnom konaní.
Z celkových 2061 podnetov, ktoré prijala kancelária verejného ochrancu práv od 27. marca minulého roku do 1. marca 2003, sa 21 percent týka súdov. Vyplýva to z výročnej Správy o činnosti verejného ochrancu práv, ktorou sa budú v utorok 22. apríla zaoberať členovia Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Z celkového počtu doteraz vybavených podnetov ohľadom základných práv a slobôd sa dokázalo ich porušenie v štyroch prípadoch. Z toho tri sa týkajú porušenia práva, aby vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti sťažovateľa tak, aby sa mohol vyjadriť k všetkým dôkazom. V jednom prípade išlo o porušenie práva na vzdelanie.
Dĺžka súdnych konaní, na ktoré upozorňujú podnety od fyzických a právnických osôb, sa pohybuje od troch do 16 rokov. Predsedovia súdov dokázali nečinnosť súdov vo väčšine prípadov zdôvodniť a vytýčili termín pojednávania. K najčastejšie uvádzaným dôvodom patria veľká zaťaženosť a práceneschopnosť sudcov, zmeny vo funkciách predsedov senátov a nečinnosť zo strany účastníkov. Odstrániť zbytočné prieťahy by podľa Kandráča mohlo aj upozorňovanie predsedov súdov.
Podnety od občanov ďalej namietajú voči konaniu katastrov nehnuteľností (11 percent), polície (8), úradov miestnej štátnej správy a samosprávy (po 7 percent) a Sociálnej poisťovne (5). Námietky voči postupu exekútorov, prokuratúry a nápravnovýchovných ústavov a väzníc sa objavujú približne v každom 25. podnete. Najmenej sťažností sa týka činnosti vlády a ministerstiev (3).
Najviac - 44 percent podnetov zasahuje do oblasti občianskeho práva, 25 percent spadá do trestnoprávnej oblasti. Potom nasleduje správne právo (10), obchodné právo (7) a pracovné právo (4). Najmenej podnetov od občanov sa týka medzinárodného práva (0,5).
