Bratislava 29. júla (TASR) - Pozostatky prívodného potrubia z roku 1856, pravdepodobne najstaršieho mestského osvetlenia na svietiplyn v strednej Európe, podarilo sa okrem pozostatkov historických stavieb nájsť počas archeologických vykopávok Rybárskej brány v Bratislave. Výskum, ktorý od 19. júna organizoval Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava (MÚOP), v piatok ukončili.
O ďalšej prezentácii vykopávok by podľa vedúcej výskumu Rybárskej brány Margaréty Musilovej malo rozhodnúť na základe dostupných finančných zdrojov zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Uplynulý týždeň komisia zložená z odborníkov zo Slovenského národného múzea, Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, Mestského múzea Bratislava, zástupcov samosprávy Starého Mesta a MÚOP odporučila ponechať základy odkopaných múrov odkryté a prístupné verejnosti. V jednom variante sa navrhuje vykopávky zakonzervovať, ohradiť a nechať voľne prístupné z pohľadu chodcov. Druhý ich odporúča prekryť v úrovni povrchových komunikácií a sprístupniť verejnosti v podzemí cez osobitný vchod. Ak sa mestskej časti nepodarí získať prostriedky na realizáciu týchto návrhov, vykopávky zakreslia, zasypú a rovnako ako neodkryté fragmenty stavby vyznačia po rekonštrukcii Hviezdoslavovho námestia v novej dlažbe.
Vykopávky odkryli najcelistvejšie zachovanú časť predsunutej pevnosti Rybárskej brány. Pozostatky brány a mestského opevnenia starej Bratislavy sa vo fragmentoch v súčasnosti nachádzajú v línii suterénov pod fasádami domov na Gorkého ulici a v severnej časti Hviezdoslavovho námestia.
V základoch predsunutej pevnosti, v takzvanom barbakane, archeológovia identifikovali pozostatky základového muriva zo 14. až 15. storočia. Na zachovanom murive sú viditeľné prestavby zo 16. storočia a kamenná dlažba vybudovaná v nasledujúcich dvoch storočiach. Zo 16. storočia pochádza aj zamurovaný priestor vstupného vchodu, čím sa snažili obrancovia Bratislavy znemožniť tureckému vojsku prepadnutie mesta. Z roku 1756 pochádzajú stavebné úpravy vykonané počas rekonštrukcie mestského opevnenia na príkaz Márie Terézie ešte pred tým, ako v rokoch 1776 až 1778 nariadila rakúska panovníčka opevnenie zrúcať.
Celý barbakan sa v minulosti nachádzal vo vodnej priekope. Do nej od roku 1735 ústil hlavný bratislavský odtokový kanál. V polovici 19. storočia priekopu zasypali a teraz sa nachádza pod ulicou. Počas vykopávok sa v nej našiel bežný mestský odpad niekoľkých storočí - drevené dosky, kosti zvierat, odpadové obuvnícke kože, sklo a úlomky keramiky. Okrem toho sa podarilo nájsť dve mince, viedenský fenig zo 14. storočia a mincu s datovaním razby v roku 1852.
*zub na
