Bratislava 29. júla (TASR) - Na miestach, kde sa v súčasnosti nachádza horáreň v bratislavskom Horskom parku, bola vraj kedysi keltská svätyňa. Studne v blízkosti sú podľa názoru niektorých bádateľov jej pozostatkami. Zatiaľ sa však nikomu nepodarilo vyriešiť záhadu tajomných podzemných chodieb. Ďalším z pokusov bol aj dnešný prieskum potápačov, ktorý sa uskutočnil v rámci Keltského dňa organizovaného Nadáciou Horský park v areáli horárne.
Podujatie bolo oslavou letného keltského sviatku Lughnasadh, ktorý bol pre tento národ, žijúci aj na území Slovenska pred viac ako 2000 rokmi, dňom úrody, radosti, umenia, remesiel a úcty k stromom. Priblížiť atmosféru tejto oslavy sa spomínanej nadácii podarilo aj tentoraz. Okrem oboznámenia sa s keltskou hudbou a tancom mohli návštevníci vidieť aj zručnosť majstrov vyrábajúcich keltské artefakty. Tie, ktoré zhotovil a doniesol na ukážku Miloš Karásek, boli aj na predaj.
Slnečné počasie prilákalo do Horského parku desiatky ľudí. To, že vymenili kúpaliská a jazerá za podujatie v Horskom parku, svedčí okrem iného aj o ich túžbe dozvedieť sa niečo nové o tomto zaujímavom národe, ktorý dominoval vo veľkej časti Európy, v Anglicku a Írsku. Za svoj domov si vybral aj okolie súčasného Slavína. Historici tvrdia, že túto lokalitu nad mestom považovali Kelti za jedinečnú.
