Bratislava 30. júla (TASR) - Zatiaľ ešte neprerokovaný vládnym kabinetom zostáva návrh zákona o ombudsmanovi, ktorý bol zaradený do legislatívneho programu vlády pre tento rok. Ak má platiť od 1. januára 2002, na jeho schválenie nemá parlament veľa času, pretože do konca roka budú asi iba tri schôdze zákonodarcov, pričom predposledná by mala byť venovaná návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Ústavný základ pre zriadenie inštitútu verejného ochrancu práv vytvorila novelizácia ôsmej hlavy Ústavy SR v roku 2001 Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, keď sa článkom 151a zakotvil jeho inštitút.
Slovensko v tejto oblasti nie je priekopníkom, pretože v demokratických krajinách sa stále vo významnejšej miere využívajú aj iné formy mimosúdnej ochrany na zabezpečenie práv a slobôd osôb pred zásahom orgánov verejnej správy. Takým je aj inštitút verejného ochrancu práv resp. ombudsman. Výraz obmudsman je švédskeho pôvodu. Jeho zárodok je však možné vysledovať v stredovekom slove umbup (moc, autorita), prapôvodom zrejme pochádzalo z islandčiny. Ako ombud, resp. ombudsman bola označovaná osoba, ktorá vystupovala ako zástupca, zmocnenec či hovorca ďalších osôb.
Švédsko ako prvá krajina na svete vytvorilo v roku 1809 v súvislosti so zmenou svojej ústavy parlamentný kontrolný orgán, ktorý dostal názov ombudsman. Vytvorenie tohto inštitútu bolo ovplyvnené islamským právnym systémom. Švédsky kráľ Karol XII. po bitke proti Rusom pri Poltave (1709) žil niekoľko rokov v exile v Turecku. Tam sa zoznámil so systémom kontroly štátnej správy a vybavovania sťažností uskutočňovaných súdnym kancelárom spravodlivosti, ktorý v islame existoval už od 2. kalifa Omara v 7. storočí. Podľa tohto systému Karol XII. v roku 1713 vytvoril úrad švédskeho justičného kancelára ako kráľovský kontrolný orgán. V roku 1809 si švédsky parlament zvolil ombudsmana sám. Odvtedy vo Švédsku funguje parlamentný ombudsman a justičný kancelár ako orgán vlády. Príklad Švédska nasledovalo v roku 1919 Fínsko.
Až do polovice nášho storočia zostal tento stav nezmenený. Odvtedy sa však ombudsmanstvo rozšírilo po celom svete. Dnes je tento inštitút zakotvený v právnych úpravách viac ako 50 krajín rôznych kontinentov. V jednotlivých krajinách bol tento inštitút zriadený v rôznom čase a s rozdielnym zameraním činnosti od všeobecnej pôsobnosti v oblasti verejnej správy až po špecializovanú pôsobnosť. Napríklad v Nórsku je ombudsman pre vojenské záležitosti (1952)a všeobecný ombudsman (1963). V Nemecku existoval už v roku 1956 zmocnenec pre kontrolu branných síl (Wehrbeauftragter). Ombudsmana poznajú v rôznych formách aj v Novom Zélande - 1962, Guayane - 1966, Tanzánii - 1966, Veľkej Británii - 1967, Havaji - prijatie zákona 1967, zriadenie 1969, Nebraske - 1969, Poľsku - 1987, Maďarsku - 1993 a v Českej republike vznikol v roku 1999.
V prípade Slovenskej republiky pôsobnosť verejného ochrancu práv nie je zameraná na ochranu právneho poriadku republiky, ale na ochranu subjektívnych práv - na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pred takým konaním, rozhodovaním a nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Predmetom pripravovaného zákona je právna úprava postavenia verejného ochrancu práv, podmienok výkonu jeho funkcie, jeho pôsobnosť a spôsob právnej ochrany fyzických osôb a právnických osôb.
Funkcia verejného ochrancu práv by mala byť verejnou funkciou, za výkon ktorej by mal verejný ochranca práv zodpovedať Národnej rade Slovenskej republiky.
Oprávnením verejného ochrancu práv bude, ak orgán verejnej správy vydal všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa porušujú ľudské práva a slobody, podať podnet príslušnému orgánu na jeho zrušenie.
Verejný ochranca práv bude úplne nezávislý na moci výkonnej, naopak orgány verejnej správy majú ustanovenú určitú povinnosť voči verejnému ochrancovi práv, ktorá spočíva v predkladaní materiálov, vyjadrovaní sa k veci a umožnení vstupu do svojich objektov. Verejný ochranca práv však nemôže vydávať príkazy, meritórne rozhodovať, respektíve zasahovať, alebo inak ovplyvňovať činnosť orgánov verejnej správy, ktorých činnosť patrí do jeho preskúmavacej právomoci. Návrh zákona má zatiaľ v dvoch alternatívach sídlo verejného ochrancu. V prvej je navrhnutým sídlom Bratislava; táto alternatíva vychádza z ekonomického aspektu, pretože sídlo väčšiny orgánov, ktorých činnosť verejný ochranca práv preskúmava, je v Bratislave. V druhej alternatíve sa navrhuje sídlo v Banskej Bystrici.
*pm som NNNN
