Dalo sa čakať, že ANO svojou novelou zákona o umelom prerušení tehotenstva nepoteší tých koaličných partnerov, ktorí majú na interrupcie dobre známy vyhranený postoj a jeho presadenie považujú za jednu zo svojich priorít. Zdá sa však, že niektorých z nich „trúfalosť“ ANO rozpálila až príliš. Je jasné, že predstavitelia KDH oponujú novele, ktorá už dopredu zmäkčuje prípadný úspech ich návrhu preskúmať ústavnosť zákona o interrupciách. Normálne je tiež, ak v parlamentnej debate padajú vzletné i ostré argumenty, filozofujúce úvahy i mravokárne prednášky. Je však nefér, ak sa kresťanskí demokrati vyhrážajú politickými konzekvenciami.
František Mikloško slovami, že presadenie politickej agendy jednej zo zmluvných strán považuje za závažné porušenie koaličnej dohody, posunul debatu do inej roviny, ale najmä vstúpil na riadne tenký ľad. Mikloško, ktorý sa chce stať prezidentom všetkých občanov Slovenska, by mohol chápať, že téma interrupcií už vďaka svojej univerzalite nemôže byť podriadená bežným pravidlám koaličnej administrácie. Fakt, že návrh prešiel do druhého čítania vďaka podpore naprieč koaličným i opozičným spektrom, o tom svedčí viac než výrečne. Áno, zvyčajne je nedobré, ak si vládna strana pomáha hlasmi opozície na presadenie svojej špeciálnej agendy. Lenže koho „špecialitou“ sú dnes interrupcie – ANO či KDH? A ak by neexistovalo podanie KDH na Ústavnom súde, vznikol by návrh novely, ktorý Mikloška tak dopálil? KDH samo vybočuje z koaličnej agendy napríklad aj svojimi iniciatívami na vymedzenie vzťahov Bratislava-Brusel a Bratislava-Vatikán. To, že chcú svoje návrhy predložiť koaličným partnerom, ich ctí, avšak nič nemení na fakte, že už stihli byť medializované a spôsobiť nemalý rozruch doma i v zahraničí.
Mimochodom, možno je návrh ANO zlý a slabo pripravený. Lenže celkom iste nie preto, že neprešiel spletitými trubičkami koaličného stroja bez požehnania KDH.
Beata
Balogová
