História DS
Demokratická strana (DS) vznikla v septembri 1944 počas Slovenského národného povstania ako prejav boja proti fašizmu, boja za slobodu, demokraciu a občianske práva. Komunistický prevrat vo februári 1948 ukončil slobodnú politickú činnosť DS na Slovensku.
Činnosť Demokratickej strany bola obnovená 10. decembra 1989 a jej zámerom bolo prinavrátiť slobodu a demokraciu občanom Slovenska. 26. januára 1990 sa predsedom DS stal Martin Kvetko, ktorý sa vrátil z exilu a 30. septembra 1990 na kongrese v Žiline zvolili do tejto funkcie Jána Holčíka. Martin Kvetko bol čestným predsedom DS až do svojej smrti v júni 1995.
30. septembra 1992 na kongrese v Košiciach zvolili za predsedu DS Petra Mattoša a 28. marca 1993 Antona Ďuriša, ktorý túto funkciu vykonával do februára 1994, kedy zahynul pri automobilovej havárii.
6. marca 1994 bol zvolený za predsedu DS Pavol Hagyari. DS v tomto období integrovala viacero stredopravých
strán: ODÚ-VPN, ODS Slovenska, Stranu konzervatívnych demokratov, Demokratov 92, Zelenú ligu a Hnutie čs.
porozumenia. Podpredsedom strany bol Ivan Mikloš, ktorého v júli 1994 zvolili na post predsedu strany.
Túto funkciu však vykonával len do 10. decembra 1994, kedy bol do čela strany zvolený Peter Osuský.
13. mája 1995 sa konal kongres DS vo Zvolene, po ktorom pokračovala integrácia pravicových občianskych síl.
DS podpísala dohodu so Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), čím DS získala zastúpenie v NR
SR prostredníctvom Jána Langoša, ktorý bol zvolený za predsedu DS. DS sa v tomto období intenzívne
snažila o bližšiu spoluprácu opozičných síl, hlavne KDH a DÚ.
V júli 1997 sa DS, KDH a DÚ spojili a vytvorili tzv. Dúhovú koalíciu a neskôr s menšími stranami SDSS a SZS vytvorili Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Po prijatí nedemokratickej novely volebného zákona bola SDK pretransformovaná na volebnú stranu s hlavným cieľom poraziť HZDS vo voľbách.
16. novembra 1997 kongres DS v Trenčíne potvrdil vo funkcii predsedu Jána Langoša. Za hlavné zásady ďalšieho postupu DS označil upevňovanie súdržnosti SDK, aby vydržala do volieb a potom spravodlivý priebeh volieb.
Vo voľbách do NR SR 25. a 26. septembra 1998 získala SDK 26,33 percenta hlasov a parlamente obsadila 42 kresiel.
Predsedom DS sa 27. marca 1999 na kongrese strany v Bratislave opäť stal Ján Langoš, ktorý bol zároveň aj jediným kandidátom na túto funkciu. Delegáti kongresu DS v Prešove 10. júna 2000 schválili návrh na zmenu stanov. Bývalý šéf Fondu národného majetku SR (FNM) Ľudovít Kaník sa stal podpredsedom DS pre vnútornú výstavbu a médiá.
Predseda DS Ján Langoš v januári 2001 oznámil, že na najbližšom kongrese strany nebude kandidovať na post predsedu. Langoš označil aj svojho nástupcu na post predsedu strany - mal sa ním stať vtedajší podpredseda DS František Šebej. Novým predsedom DS na kongrese v Banskej Bystrici 17. februára 2001 sa však stal Ľudovít Kaník. Delegáti ho zvolili v opakovanej voľbe po tom, čo na tento post rezignoval novozvolený predseda František Šebej hneď po tom, ako bol za podpredsedu strany zvolený Ľudovít Kaník.
DS v septembri 2002 oznámila, že nebude súťažiť v parlamentných voľbách. Predseda DS Ľudovít Kaník uviedol, že jeho strana sa vzdala účasti na voľbách a svojich voličov vyzýva, aby volili Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). Ján Langoš označil tajnú dohodu medzi predsedami DS a SDKÚ Ľ. Kaníkom a M. Dzurindom o vzdaní sa kandidatúry vo voľbách do NR SR za nebezpečný precedens. Langoš upozornil, že rozhodnutie Kaníka, že sa DS nezúčastní vo voľbách, bolo v rozpore so stanovami strany a morálnym záväzkom pred voličmi, sympatizantmi a aktivistami DS.
Ľudovít Kaník bol 16. októbra 2002 vymenovaný za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V Liptovskom Mikuláši sa bude konať 26. apríla 2003 kongres DS.
