y. Napokon, nebolo by to po prvý raz, čo zákonodarcovia povýšili ústavu na čosi, čoho sa možno dotýkať len výnimočne a vždy len „zgruntu“. Tentoraz to bude vraj komplexná novela, má byť hotová do konca mája.
Lenže ak je inštitút imunity k poslancom trestuhodne veľkorysý (o tom je presvedčená väčšina občanov, pripúšťajú to predstavitelia všetkých demokratických strán a dokazuje to i prax), tak ho treba skúšať zmeniť nielen vo vymedzených dňoch a v rámci návrhu, ktorý by mal patričnú „veľkosť“. Na tradičnú obavu, aby sa vraj z ústavy nestal trhací kalendár, odpovedá predsa spôsob hlasovania v parlamente, ktorý požaduje, aby i tú najdrobnejšiu zmenu schválila ústavná väčšina.
Ide o to, aby poslanec NR SR prestal byť chráneným druhom, ktorý ak je podozrivý z niečoho nečestného, nemôže byť ako každý normálny smrteľník predvolaný pred príslušné orgány, ale najprv s tým musia súhlasiť jeho kamaráti z poslaneckých lavíc. Alebo jeho nepriatelia, ako správne naznačil policajný viceprezident Spišiak, podľa ktorého poslanci zbavujú imunity spravidla len tých kolegov, ktorých sa potrebujú zbaviť z politických dôvodov. Všetkému sa dá predísť tým, že poslanci prestanú byť imúnni voči stíhaniu za podozrenia z kriminálnych činov. Iba tak bude zaručené, že kauzy typu Lexa, Krajči či najnovšie Soboňa nebudú môcť mať prvoplánový politický náter.
Bol to smiech cez slzy, dívať sa, ako toporne sa s ústavou pred desiatimi rokmi prechádzali po Bratislavskom hrade niektorí jej „otcovia“, ktorí ju neskôr pošliapali a porušili, keď sa im to hodilo. Tí dnešní zákonodarcovia, ktorí sa vtedy len bezmocne prizerali z podhradia, by mali vedieť, že falošná úcta k onej tenkej brožúrke demokraciu nerobí.
Beata
Balogová
