acov, pretože politické udalosti neumožňujú celé roky diskutovať o integrácii. Odborníkom z iných strán ponúkol prácu v odborných komisiách Smeru a dokonca aj miesta tieňových ministrov. Smer je podľa Fica pre integráciu ochotný aj niečo obetovať, pričom mal na mysli možné kolísanie preferencií Smeru po prijatí niektorých strán a osôb. V prípade, že sa strany nezlúčia a budú si budovať vlastnú identitu tvrdil, že nebude na ne útočiť. Smer nechce ako opozičná strana útočiť na inú opozičnú neparlamentnú ľavicovú stranu. Kritiku chce zamerať proti neoliberálnej pravici demontujúcej sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a proti konzervatívcom presadzujúcim postupnú klerikalizáciu spoločenského života.
Ďalší z hostí zjazdu, predseda Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA) Milan Ftáčnik obraňoval predchádzajúce rozhodnutie o odchode z SDĽ tvrdením, že SDĽ pod vedením Pavla Koncoša nebola reformovateľná. Priznal, že ani SDA, ani SDĽ vo voľbách neuspeli. Ftáčnik uviedol, že priestor medzi Smerom a KSS je potrebné "vyťažiť" integrujúcim politickým subjektom, ktorý by spolupracoval so Smerom. V tejto súvislosti považuje za neefektívne úsilie SDĽ revitalizovať značku a po dvoch rokoch ju pri integrácii odložiť.
Téma integrácie ľavice sa stala ústrednou témou v diskusii o budúcom smerovaní SDĽ, čo sa odzrkadlilo aj v kritike niektorých delegátov, že sa zjazd nevenuje aktuálnym politickým a sociálnym problémom. V názoroch prevažuje zámer pokračovať v existencii SDĽ, spolupracovať s ľavicovými stranami a postupne sa integrovať, napríklad do formy ľavicovej únie, ako to navrhol expredseda SDĽ Pavel Koncoš. Vstup do Smeru sa zatiaľ v názoroch neukazuje ako aktuálna nutnosť.
rp;ku;fa
