žké zranenia a 1479 ľahké. Z toho vyplýva, že v priemere sa zhruba každých desať minúť stala dopravná nehoda a každú 20. hodinu zahynul človek. Pri každej 25. nehode zavinenej vodičom asistoval alkohol. Najviac nehôd sa stalo v Bratislavskom kraji - 3007 a v Košickom - 1894, naopak, najmenej v Trnavskom - 1178 a Nitrianskom - 1197. Zo slovenských okresov má prvenstvo Bratislava II, za ním Bratislava I, Žilina a Košice II. Najviac smrteľných nehôd sa odohralo v Banskobystrickom kraji - 26 a v Žilinskom - 19. Z okresov v počte tragických nehôd vedie Trenčín - sedem a Poprad - šesť. Hlavnou príčinu nárastu nehôd je najmä vysoká intenzita cestnej premávky, preťaženosť hlavných cestných ťahov, ale aj nedisciplinovanosť vodičov.
Častými a nepozornými účastníkmi nehôd však boli aj chodci. Neprispôsobenie rýchlosti vodičov a náhle vkročenie chodca do jazdnej dráhy neraz znamenalo tragédiu. Policajti zaznamenali aj niekoľko dopravných nehôd, keď vodičov prekvapil na ceste ležiaci opitý chodec. Teplé počasie vyláka na cesty aj cyklistov a motocyklistov. Precenenie schopností a ich nedisciplinovanosť má tak pri kolíziách tragické následky. Podieľať sa na zvýšení disciplíny vodičov budú aj príslušníci dopravnej polície. Vodičov čakajú špeciálnej kontroly zamerané najmä na nehodové miesta a úseky ciest. Ako agentúru SITA informoval hovorca Prezídia PZ Jaroslav Sahul, samotné kontroly a pokuty však nevyriešia nedisciplinovanosť vodičov. Každý vodič by si mal preto uvedomiť, že nezodpovedným správaním sa ohrozuje nielen ostatných, ale aj sám sa môže dostať do pozície ohrozeného.
