Problémom mnohých politických strán je, že nemajú takmer nijakých voličov. Len pre jeden subjekt, vo voľbách permanentne víťaziaci, nie sú problémom voliči, ale jeho vlastná neakceptovateľnosť. Vladimír Mečiar o tomto postihnutí HZDS vie už dlho, ale až teraz s ním robí niečo iné ako to, čo robil doteraz.
Tretie vládnutie urobilo z predsedu HZDS absolútne neprijateľného partnera doma i v zahraničí. Ani jeho prvý pobyt v opozícii na tom veľa nezmenil, hoci istý čas boli preferencie HZDS hrozivo vysoké. Vtedy Ján Čarnogurský, ktorý po odchode z postu predsedu KDH získal „slobodu vyjadrovania“, naznačoval, že v budúcej vláde môže byť aj HZDS, ak sa spojí s partnerom, ktorý mu dodá dôveryhodnosť. Bola to iba epizóda, lebo administratíva USA, vláda Veľkej Británie i politici ďalších štátov otvorene vyhlásili, že ak by po voľbách v roku 2002 bol v slovenskej vláde pán Mečiar alebo aj HZDS, tak to bude diskvalifikujúci faktor na vstup do NATO, a teda aj do Európskej únie. Mečiar a HZDS sa potom tvárili, že nie je dôležité, kto ich neakceptuje, lebo po drvivom víťazstve vo voľbách ich budú musieť akceptovať všetci. Lenže sa ukázalo, že expremiér a jeho strana už nemajú na to, aby niekoho na zmenu postoja voči sebe prinútili. Preto sa mení Mečiar a HZDS.
Jeho poslanci sa v druhom opozičnom období správajú celkom inak ako v prvom. Správajú sa tak, že predseda SMK mohol o expremiérovi povedať: „Ak bude schopný takto viesť svoju stranu, myslím si, že nebude žiadny problém.“ Vnútropolitická akceptovateľnosť HZDS sa teda zvyšuje a kvôli vyššej akceptovateľnosti v zahraničí sa Mečiarova strana premenuje. Nič tak neoddeľuje politický subjekt od jeho minulosti ako odchod predsedu alebo zmena názvu. Pán predseda dal prednosť druhej možnosti.
HZDS malo vždy veľký voličský, ale nulový koaličný potenciál. Jeho šéf pracuje na tom, aby sa koaličný potenciál zvýšil. Aj za cenu, že mu zmena názvu voličský potenciál zníži. MARIÁN LEŠKO
