„Pred tromi týždňami mi do smiechu nebolo, ale zas… Svet sa mení, našťastie.“ Takto sa včera predseda ANO Pavol Rusko prihovoril novinárom po prestávke, ktorú zavinil jeho zlý zdravotný stav. Na verejnosti vystúpil po prvýkrát od 6. apríla, keď ho pre vyčerpanosť hospitalizovali. Viditeľne oddýchnutý a v dobrej nálade rozdával úsmevy na všetky strany, čakanie na straníckeho kolegu Ľubomíra Lintnera si krátil svojím monológom.
„Som veľmi rád, že vás opäť vidím, a v konečnom dôsledku nikdy by som si nepomyslel, že mi bez vás bude tak smutno,“ povedal novinárom. Nasledujúce dva-tri týždne podľa neho ukážu, či bude schopný pracovať ďalej. „Ja verím, že áno,“ podotkol.
Rusko je rád, že varovanie ich „straníckeho lekára“, ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, sa nevyplnilo. „Optimisticky mi pán minister povedal takú vlastnú diagnózu, že keby to (pôvod bolestí hlavy) bolo o dva milimetre inde, tak možno som na invalidnom kresle do konca života.“
Zamýšľa sa preto nad tým, „kde sa všade všetci naháňame, prečo sa naháňame a či chceme celý život stráviť v tom ustavičnom strese, zhone, letku“. Nerád by podľa vlastných slov skončil tak, aby musel z vážnejších dôvodov prehodnocovať svoje pracovné vyťaženie.
(joč)
