30. apríla
Medzinárodný deň boja proti hluku
1870 -- v Komárne sa narodil rakúsky skladateľ Franz Lehár, syn českého vojenského kapelníka Františka Lehára. Od r. 1890 bol kapelníkom vojenských orchestrov, okrem iného tiež v Budapešti a vo Viedni. Napísal operety: Veselá vdova, Gróf z Luxemburgu, Frasquita, Zem úsmevov, Paganini a i. Zomrel 24. októbra 1948 v Bad Ischli.
1883 -- v Prahe sa narodil svetoznámy český spisovateľ a novinár Jaroslav Hašek. Autor humoristických a satirických poviedok z potuliek po rakúsko-uhorskej monarchii: Črty, povídky a humoresky, ďalej poviedok: Trampoty pana Tenkráta a Průvodčí cizinců. Jeho najznámejším dielom je nedokončený román, vrchol svetovej protivojnovej literatúry: Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Kniha bola preložená do 54 jazykov, niekoľkokrát sfilmovaná a zdramatizovaná. Zomrel 3. januára 1923 v Lipnici.
1883 -- zomrel francúzsky maliar Edouard Manet, ktorý dal svojou tvorbou podnet na rozvoj impresionizmu. V raných dielach realisticky zobrazoval parížske typy a španielske motívy. Usiloval sa o oficiálne uznanie, jeho tvorba však bola prijímaná kriticky a rezervovane. Verejnosť i kritika boli pohoršené najmä obrazmi, na ktorých zobrazoval vtedajšiu parížsku skutočnosť: Raňajky v tráve, Olympia. Napriek blízkosti s impresionistami sa nikdy nestal členom ich hnutia ani sa nezúčastnil ich skupinových výstav. Jeho maľbu charakterizuje rafinovaná kompozícia s množstvom skrytých významov, plošné členenie obrazu s výraznými kontúrami predmetov: Raňajky v ateliéri, Bar ve Folies-Bergére. Tiež autor pozoruhodných psychologických portrétov: Zola, Moore, Mallarmé atď. Narodil sa 23. januára 1832.
1905 -- v Martine sa narodil divadelný režisér a herec Ivan Lichard, stúpenec Borodáčovej realistickej réžie. V r. 1937-38 bol režisérom vo Východoslovenskom národnom divadle (VND) v Košiciach, v r. 1945-65 režisér činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V r. 1932-37 a 1938-45 člen činohry SND, v r. 1941-53 pedagóg na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Zomrel 7. marca 1972 v Bratislave.
1938 -- v Kojšove sa narodil slovenský filmový režisér, scenárista a kameraman Juraj Jakubisko. Vyštudoval odbor fotografia na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v r. 1959-66 odbor réžie na pražskej FAMU. V r. 1966 pracoval v pražskej Laterne Magike. Už jeho školské práce získali ocenenia doma i v zahraničí. Koncom 60. rokov sa vrátil na Slovensko. Do sveta hraného filmu vstúpil dominantným spôsobom, získal medzinárodné renomé. Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou: Kristove roky, Zbehovia a pútnici, Dovidenia v pekle, priatelia, Vtáčkovia, siroty a blázni. Počas nútenej tvorivej prestávky v 70. rokoch sa venoval krátkemu a reklamnému filmu. Neskôr nakrútil celovečerné filmy: Postav dom, zasaď strom, Tisícročná včela, Perinbaba, Sedím na konári a je mi dobre, Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Nejasná správa o konci sveta, Kytice. V súčasnosti žije a pracuje v Prahe. S manželkou, herečkou Deanou Horváthovou založil produkčnú spoločnosť J & J Jakubisko Film. Je členom Európskej filmovej akadémie.
1945 -- v Berlíne bol Sovietskou armádou dobytý Reichstag.
1945 -- v Berlíne spáchal samovraždu nemecký nacistický politik, diktátor, vojnový zločinec Adolf Hitler. Člen Nemeckej robotníckej strany (DAP), v r. 1921 inicioval zmenu jej názvu na NSDAP a stal sa jej predsedom. V r. 1923 sa pokúsil o tzv. mníchovský puč, bol zatknutý, odsúdený a väznený – vo väzení napísal Môj boj (Mein Kampf), programový spis, v ktorom prezentoval svoj antisemitizmus, rasizmus, predstavy o vedúcej úlohe Germánov a o tzv. životnom priestore. V r. 1926 založil osobnú políciu SS. Vo voľbách v 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov. V januári 1933 ho menovali za ríšskeho kancelára. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval svojich politických protivníkov (požiar ríšskeho snemu 1933), zbavil se nepohodlných vodcov SA (tzv. noc dlhých nožov 1934). V auguste 1934 vyhlásil koniec republiky a začiatok budovania Tretej ríše a sám seba za vodcu národa. Stal sa vrchným veliteľom armády. Zaviedol systém jednej strany, vševládny policajný režim, v zahraničnej politike postupne revidoval versaillskú mierovú zmluvu. V r.1939 uzatvoril dve zmluvy so ZSSR a 1. 9. 1939 napadol Poľsko, čím rozpútal 2. svetovú vojnu. Spočiatku mal veľké úspechy, koncom leta 1940 (bitka o Anglicko) a najmä na prelome r 1942-43 (bitka pri Stalingrade) došlo k zlomu. Hitler nastolil brutálny totalitný režim a teror, včítane genocídy, často so súhlasom veľkej časti nemeckého obyvateľstva. V júli 1944 unikol pokusu o atentát. Na konci vojny, po vstupe Sovietskej armády do Berlína, spáchal samovraždu. Narodil sa 20. apríla 1889 v rakúskom meste Branau am Inn.
1945 -- v koncentračnom tábore Flosseburg boli popravení slovenskí generáli, účastníci protifašistického odboja, velitelia SNP Ján Golian a Rudolf Viest.
1975 -- kapitulovalo hlavné mesto Južného Vietnamu Saigon. Formálne sa tým skončila vietnamská vojna,
druhá indočínska vojna v r. 1964-75, občianska vojna medzi Severným a Južným Vietnamom. V r. 1960 prezident Južného Vietnamu Ngo Dinh Diem vyhlásil výnimočný stav. V auguste 1964 (po údajnom útoku na americkú vojnovú loď) prijal Kongres USA rezolúciu o Tonkinskom zálive, ktorá oprávnila prezidenta L. B. Johnsona k začatiu vojnových operácií. Na strane USA postupne bojovali i jednotky Južného Vietnamu a ďalších štátov. V r. 1968-69 začali sťahovať vojenské jednotky. V Paríži sa začali rozhovory o prímerí i o mieri a podpis dohôd sa uskutočnil 27. 1. 1973. Výsledkom tejto vojny bolo zjednotenie Vietnamu v r. 1976 pod komunistickým vedením.
1993 -- srbskú tenistku Moniku Selešovú napadol na turnaji v Hamburgu priaznivec jej rivalky Steffi Grafovej Günter Parcher a bodol ju do chrbta. Tento incident nepriaznivo ovplyvnil tenistkinu profesionálnu kariéru i jej duševný život. Úspešná tenistka bola vyradená na niekoľko rokov zo súťaže.
