minačnú úpravu príplatkov v štátnej aj verejnej službe, lebo súčasný princíp je podľa nej typickým príkladom korupcie vo vládnom sektore, a preto trvá na razantnejšom raste platových taríf.
Ako na dnešnej tlačovej besede pripomenul predseda Slovenského odborového zväzu verejne správy (SLOVES) Igor Lenský, kým v SR vynakladá štát na mzdy zamestnancov necelých päť percent HDP, v krajinách Európskej únie je to v priemere 10 percent. Upozornil, že bez zvyšovania platov nie je možné zvýšiť atraktivitu verejného sektora. Odborári sa chcú o návrhoch dohodnúť s vládou ako svojím sociálnym partnerom. V opačnom prípade sa pokúsia dostať svoje požiadavky do parlamentu cez poslanecké kluby, ktoré budú ochotné ich podporiť.
Za dobrý nepovažujú odborári ani návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), aby boli dnešní verejní zamestnanci v zdravotníctve, vysokom školstve a v územnej samosprávne prevedení na zmluvné mzdy. Lenský pripomenul, že starosta, rektor ani riaditeľ nemocnice nie sú majiteľmi obce, univerzity ani nemocnice a pracujú s peniazmi daňových poplatníkov. Myslí si tiež, že nie je možné zaviesť v každej obci vlastný systém odmeňovania na základe vlastnej kolektívnej zmluvy. "Bolo by to neústavné, lebo za rovnakú prácu patrí rovnaká mzda a za používanie verejných financií zodpovedá štát," pripomenul.
Zmenami, ktoré MPSVR v zákonoch o štátnej a verejnej službe navrhuje, chce podľa odborárov úplne odstrániť zvyšok istoty v zamestnaní. Snahou rezortu je totiž posilniť postavenie ministrov pri personálnych rozhodnutiach, zlúčiť skúšobnú dobu s prípravnou štátnou službou, otvoriť priestor pre mladých zamestnancov a zabezpečiť voľný pohyb zamestnancov medzi civilnou štátnou službou a silovými štátnymi službami. Odborári sú presvedčení, že presadenie týchto zmien bude znamenať koniec profesionálnej a nepolitickej štátnej služby, lebo vzrastie vplyv politicky dosadených funkcionárov. Preferovanie mladých ľudí v štátnej službe vnímajú ako snahu o odstránenie všetkých zamestnancov, ktorí pracovali na tomto poli pred rokom 1989 a voľný pohyb medzi štátnymi službami považujú za jasnú predohru k zvýšeniu výhod silových rezortov.
Za perlu zákona o štátnej službe označil Lenský tzv. nominovanú štátnu službu s istotou zamestnania pre tzv. elitu štátnej správy na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. "Nominovaná štátna služba je návrat k boľševickým metódam práce a z toho vyplýva konečný cieľ tzv. reformátorov, ktorí chcú mať v štátnej správe iba svojich ľudí," zdôraznil. KOZ vníma stratégiu reformy ako pokus zásadným spôsobom odstrániť zvyšky sociálneho štátu na Slovensku.
