Žilina 29. apríla (TASR) - Bývalí príslušníci vojenských táborov nútených prác (VTNP) - pomocných technických práporov (PTP), do ktorých boli totalitným režimom zaraďovaní v rokoch 1948 až 1954, neboli doteraz odškodnení. Podľa právneho poradcu Slovenského zväzu (SZ) VTNP-PTP so sídlom v Žiline Vladimíra Bydžovského tak ich diskriminácia pretrváva aj 13 rokov po zániku totalitného režimu.
Predseda zväzu Ladislav Bartek dnes na tlačovej besede v Žiline informoval, že návrh zákona o jednorazovom peňažnom príspevku pre bývalých príslušníkov VTNP-PTP schválil v marci 2002 minister obrany SR Jozef Stank. Po viacerých úpravách návrh prešiel rozporovým konaním, v ktorom Ministerstvo financií SR nesúhlasilo s odškodnením z dôvodu finančného dopadu na štátny rozpočet. Podľa Barteka žiadajú PTP-áci celkové odškodnenie vo výške 100 miliónov korún. Za jeden mesiac služby v tábore žiadajú 2500 korún, maximálna výška odškodnenia na jedného by však mala byť 60 tisíc korún. SZ VTNP-PTP združuje v súčasnosti asi 2200 žijúcich príslušníkov vojenských táborov nútených prác z pôvodných asi 7100, vykazovaných ministerstvom obrany v roku 1990.
Príslušníci VTNP-PTP si podľa Barteka nevedia uspokojivo vysvetliť, ako je možné, že okrem PTP-ákov už boli odškodnení občania odvlečení do bývalého ZSSR, občania odvlečení do zajateckých táborov, občania odtransportovaní na nútené práce, rehoľníci a kňazi internovaní v táboroch nútených prác a dvakrát aj bývalí politickí väzni. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vláda SR doteraz nereagovala na Uznesenie Národnej rady (NR) SR z 9. júla 2002, v zmysle ktorého mala do 31. januára 2003 pripraviť zákonný predpis o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému.
So žiadosťou o podporu svojej požiadavky oslovili príslušníci VTNP všetky klubu parlamentných politických strán a predsedu NR SR, podľa Bydžovského sa však zatiaľ odpovede nedočkali. V liste poslancov parlamentu žiadajú, aby prispeli k schváleniu a vydaniu zákona o ich odškodnení ešte v prvej polovici tohto roka s tým, že jeho realizácia by sa uskutočnila až v roku 2004. "Vláda by tak mala dostatočný časový priestor zahrnúť potrebnú finančnú čiastku do štátneho rozpočtu, keď doteraz nemala politickú vôľu nájsť sto miliónov korún aj mimo štátneho rozpočtu pre občanov, ktorí pre spoločnosť vytvorili miliardové hodnoty," dodal na záver Bydžovský.
