Rakúske noviny Kurier píšu o azylovej turistike Rómov z východnej Európy
k Kurier.
Noviny najprv informujú o známom minulotýždňovom prípade dvoch redaktorov Českej televízie, ktorí chceli odletieť do Londýna na návštevu priateľa s platnými pasmi, s rovnakými podkladmi a finančným zabezpečením. Biela redaktorka povolenie na vstup do Británie dostala, ale jej rómsky kolega nie. Priebeh celej procedúry snímala skrytá kamera. Po zhliadnutí dokumentu stratil argumenty odôvodňujúce postup britských úradníkov aj britský veľvyslanec v Prahe, ktorého si pozvali na české ministerstvo zahraničných vecí, poznamenáva Kurier.
Úteková vlna Rómov - nielen z Českej republiky, ale aj z ďalších krajín východnej Európy - trvá s nezmenšenou mierou už päť rokov. Doteraz však dostal azyl v niektorej zo západných krajín len nepatrný zlomok uchádzačov a väčšina Rómov bola nútená vrátiť sa nazad. Slovenská vláda musela dokonca organizovať do Belgicka charterové lety na prevoz Rómov domov.
"Prečo má odrazu jedna z najchudobnejších menšín takú chuť na cestovanie?" kladie si otázku Kurier. V Prahe, Bratislave a v Budapešti sa vyskytovali najprv najdivokejšie špekulácie o príčinách rómskej azylovej turistiky. "V Európe nás chce zdiskreditovať opozícia alebo ruské tajné služby. Financujú vycestovanie, aby nám mohli vyčítať zlyhanie v rómskej otázke," tvrdili vážne. Medzitým však silnie podozrenie, že za všetkým stojí organizované úžerníctvo. Sťahovanie plánujú medzinárodní organizátori, inkasujúci sociálnu podporu, ktorú dostávajú uchádzači o azyl v príslušnej krajine, končí svoj článok v Kurieri Jana Patschová.
Byrokratický aparát EÚ sa pripravuje na rozšírenie
Brusel 30. júla (TASR) - Rozšírenie Európskej únie si vyžiada prijatie stoviek úradníkov z nových členských krajín, preklady a tlmočenie z nových oficiálnych jazykov, zabezpečenie nových kancelárskych priestorov. Európska komisia (EK) preto vypracovala správu, v ktorej stanovuje časový harmonogram prípravy byrokratického aparátu EÚ na rozšírenie.
Pracovný dokument EK vychádza zo scenára, že k 1. januáru 2004 vstúpi do únie 10 nových krajín - Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Cyprus. Aj keby k rozšíreniu nedošlo presne v tomto termíne, inštitúcie EÚ musia byť pripravené najneskôr k uvedenému dátumu, zdôraznila v dokumente EK.
Preto už do konca tohto roka vypracuje komisia podrobnú analýzu potrieb jednotlivých inštitúcií a na jar budúceho roku bude hotová stratégia prijímania personálu z nových členských krajín.
Dokument neobsahuje konkrétne údaje, koľko ľudí z ktorej krajiny bude smerovať na jednotlivé generálne riaditeľstvá a do ďalších úradov, hovorca EK pre oblasť reformy Eric Mamer však očakáva, že v nasledujúcich 10 rokoch príde do Bruselu asi 2400 úradníkov z nových členských krajín.
Výberové konania, na základe ktorých bude väčšina nových ľudí prijímaná, sa v hlavných mestách terajších kandidátskych krajín začnú organizovať hneď po uzavretí dohody o pristúpení k EÚ a ešte pred jej ratifikáciou, teda teoreticky už začiatkom roku 2003. Inštitúcie budú totiž potrebovať dostatočný počet kvalifikovaných ľudí okamžite ku dňu samotného prijatia novej krajiny do EÚ.
Jednou z kľúčových administratívnych kapacít sú tlmočníci a prekladatelia. EÚ má dnes 11 oficiálnych jazykov, po prijatí 10 nových krajín sa ich počet zvýši na 19. Počíta sa totiž s tým, že Malta bude používať angličtinu, ktorá je jedným z jej oficiálnych jazykov, podobne Cyprus gréčtinu. V Európskom parlamente sa síce nedávno ozvali hlasy, že Česi a Slováci si rozumejú a preto by v rámci šetrenia pre obe krajiny stačil len jeden z jazykov, takéto riešenie by však bolo určite politicky nepriechodné.
Zvýšenie počtu oficiálnych jazykov si podľa Mamera vyžiada len pre potreby EK asi 40 nových tlmočníkov. S tými chce EK uzatvárať zmluvy na dobu určitú ešte pred rozšírením. Už od budúceho roku by sa mali títo ľudia v hlavných mestách podieľať na definitívnom preklade legislatívy EÚ, ktorú tvorí okolo 90.000 strán textu.
S prijímaním nových ľudí však súvisí množstvo ďalších vecí - školenia, sociálne a dôchodkové zabezpečenie, vzdelávanie detí. Preto budú potrebné napríklad dodatočné miesta v bruselských diplomatických školách a škôlkach. Správa počíta s vytvorením novej európskej školy v Bruseli.
Byrokratický aparát EÚ tvorí dnes okolo 22.000 ľudí, z nich asi 18.000 pracuje v Európskej komisii. Na prípravné aktivity súvisiace s rozšírením vyčlenila EK v návrhu budúcoročného rozpočtu 20 miliónov eúr.
