1. mája
Sviatok práce
1769 -- narodil sa britský vojvodca a politik Arthur Wellington, vl. m. Wellesley. Generál, účastník napoleonských vojen, vytlačil francúzske vojská z portugalského a španielskeho územia. V r. 1815 víťaz bitky pri Waterloo. V r. 1814-15 zastupoval Veľkú Britániu na Viedenskom kongrese. Vodca toryovskej strany, v r. 1828-30 a 32 ministerský predseda, v r. 1834-35 minister zahraničia. Od r. 1842 vrchný veliteľ armády.
Zomrel 14. septembra 1852.
1904 -- v Prahe zomrel svetoznámy český hudobný skladateľ Antonín Dvořák, spolu s Bedřichom Smetanom zakladateľ českej modernej hudby. V r. 1892-95 bol riaditeľom Národného konzervatória hudby v New Yorku. Najznámejšie diela: symfónie - Z nového sveta, Anglická, opery - Jakobín, Čert a Káča, Rusalka, symfonické básne - Slovanské tance, Slovanské rapsódie a mnohé ďalšie. Narodil sa 8. septembra 1841 v Nelahozevsi.
1909 -- v Krompachoch sa narodil dramatik a prozaik Július Barč-Ivan. Po skončení gymnázia študoval jeden rok právo na UK v Prahe, zo zdravotných dôvodov však štúdium prerušil. V r. 1930 sa zapísal na evanj. bohosloveckú fakultu v Bratislave. Niekoľko rokov pôsobil ako kňaz na východnom Slovensku, v r. 1942 sa presťahoval do Martina a začal pracovať ako tajomník Slovenskej národnej knižnice. Neskôr bol štipendistom a zamestnancom Matice slovenskej. V r. 1948 sa oženil, manželstvo sa po troch mesiacoch skončilo rozvodom. Na konci života trpel Parkinsonovou chorobou a mal psychické problémy. Vo všetkých jeho dielach variuje téma etických dôsledkov schopnosti manipulovať osudmi iných. Autor drám: Diktátor,
Mastný hrniec, Matka, Neznámy, Dvaja. Próza: Železné ruky, Husličky z javora, Úsmev bolesti. Zomrel 25. decembra 1953 v Martine.
1918 -- vo väzení v Terezíne zomrel srbský študent z Bosny Gavrilo Princip, atentátnik. Člen radikálnej nacionalistickej organizácie juhoslovanskej mládeže Mladá Bosna. 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku, českú grófku Žofiu Chotkovú, vojvodkyňu z Hohenburgu. Ako neplnoletý bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia, zomrel na tuberkulózu. Narodil sa 25. júla 1894.
1923 -- v New Yorku sa narodil americký spisovateľ Joseph Heller. Autor svetoznámeho románu s vojenskou tematikou: Hlava XXII, spovede priemerného Američana: Niečo sa stalo a karikujúceho románu: Gold za všetky peniaze. Zomrel 12. decembra 1999 v New Yorku.
1924 -- vo Vyškove sa narodil český filmový režisér a scenárista Karel Kachyňa. V r. 1951 absolvoval štúdium na FAMU v Prahe. Neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorby sú tiež televízne filmy, zaoberajúce sa najmä životom detí v rôznych obdobiach. Od r. 1990 profesor na FAMU, v r. 1999 ho česká filmová a televízna akadémia zvolila za svojho nového prezidenta. Autor filmových prepisov literárnych diel: Král Šumavy, Už zase skáču přes kaluže, Malá mořská víla, Lásky mezi kapkami deště, Pozor, vizita!, Sestřičky, televíznych filmov: Zlatí úhoři, Smrt krásných srnců, televíznych seriálov: Vlak dětství a naděje, Prima sezóna a Tři králové a filmov: Kočár do Vídně, Ucho, Poslední motýl, Fany, Městem chodí Mikuláš, Kráva, Hanele. V r. 1995 bol ocenený Českým levom za dlhodobý umelecký prínos.
1926 -- v Uhorskom Hradišti sa narodila lekárka Eva Siracká, onkologička, klinická a výskumná pracovníčka v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Predsedníčka Ligy proti rakovine SR, organizátorka onkologickej osvety, členka Európskej rádiologickej asociácie v Bordeaux. Manželka onkológa J. Sirackého.
1945 -- samovraždu spáchal nemecký politik, hlavný ideológ nacizmu Joseph Paul Goebbels. Obávaný demagóg, v r. 1927-34 vydavateľ protidemokratického časopisu Der Angriff (Útok). 1933-45 ako minister osvety a propagandy úplne ovládol rozhlas, tlač, film a celú nemeckú oficiálnu kultúru, presadzoval hlavne mýtus Vodcu a antisemitizmus. Od r. 1943 ríšsky komisár pre totálnu mobilizáciu so zvláštnymi právomocami. Začal propagandu totálnej vojny. Niekoľko hodín pred dobytím ríšskeho snemu usmrtil svoje deti a spolu s manželkou spáchali samovraždu. Narodil sa 29. októbra 1897.
1951 -- Rádio Slobodná Európa v Mníchove, založené z iniciatívy vlády USA v r. 1949, začalo vysielať pre európske socialistické krajiny s výnimkou ZSSR. V r. 1994 sa presídlilo vysielanie pre ČR, SR a Poľsko do Prahy.
1953 -- zo štúdia v pražskej Meštianskej besede začala vysielať Československá televízia. V r. 1955 začalo vysielať štúdio Ostrava, 1956 štúdio Bratislava, 1961 štúdio Brno a 1962 štúdio Košice. Od r. 1958 vysielala ČSTV sedem dní v týždni, pravidelné farebné vysielanie sa začalo 9. mája 1973. Československá televízia zanikla 1. januára 1993.
1961 -- v Bratislave zomrel lekár Gejza Bárdoš, internista a experimentálny patológ. Priekopník nových metodík výskumu v patologickej fyziológii, profesor LF UK v Bratislave, predseda Spolku slovenských lekárov. Narodil sa 1. júla 1908 v Liptovskom Mikuláši.
1978 -- zomrel arménsky skladateľ, dirigent a pedagóg Aram Chačaturjan, profesor na konzervatóriu v Moskve. Autor predovšetkým baletov: Gajane s populárnym Šabľovým tancom, Spartakus, orchestrálnych diel, symfónií, klavírnych a komorných skladieb, vokálnej, scénickej a filmovej hudby. Narodil sa 6. júna 1903.
1994 -- zahynul pri Veľkej cene San Marina brazílsky automobilový pretekár Ayrton Senna. Majster sveta, štartoval v 161 závodoch Grand Prix a dosiahol 41 víťazstiev. Narodil sa 21. marca 1960.
