Bratislava 2. mája (TASR) - Informovanosť Slovákov o problematike vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa v apríli v porovnaní s marcom nezlepšila ani o jedno percento - zostáva na úrovni 39 percent.
Naopak, presne o jedno percento (zo 48 na 49 percent) vzrástol počet ľudí, ktorí tvrdia, že o výhodách a nevýhodách integrácie medzi vyspelé európske krajiny majú nedostatok informácií.
Tieto výsledky vyplývajú z prieskumu, ktorý v dňoch od 1. do 10. apríla uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR na vzorke 1266 respondentov starších ako 18 rokov. Účastníci prieskumu mali odpovedať na otázku, či si myslia, že o problematike vstupu SR do únie majú dostatok, respektíve nedostatok informácií.
Ďalších deväť percent opýtaných začlenenie Slovenska do EÚ nezaujíma a zvyšné tri percentá nevedeli svoju informovanosť posúdiť.
Dobre informovaní sú predovšetkým ľudia vo veku od 40 do 49 rokov, vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelané osoby, ďalej podnikatelia, zamestnanci súkromného a verejného sektoru a občania z miest nad 100 000 obyvateľov. K nim patria i oslovení z Bratislavského a Trnavského kraja a voliči ANO a SMK.
Medzi nedostatočne informovanými figurujú najmä mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov, osoby s neúplným stredoškolským vzdelaním, robotníci a ekonomicky neaktívni respondenti. Väčšina z nich pochádza zo Žilinského a Prešovského kraja a sú prevažne sympatizantmi Smeru a KSS. O vstup SR do EÚ sa najmenej zaujímajú 60-roční a starší respondenti, ľudia so základným vzdelaním, nezamestnaní, obyvatelia Trenčianskeho kraja a priaznivci HZDS.
Približne dve tretiny zle informovaných respondentov by sa chceli viac dozvedieť o výhodách a nevýhodách nášho vstupu. Takmer polovicu z nich zaujímajú dôsledky integrácie na životnú úroveň Slovákov, 35 percent chce vedieť vplyv začlenenia na hospodársky rozvoj krajiny a na vývoj nezamestnanosti. Tridsať percent nedostatočne informovaných by potrebovalo vedieť viac o svojich právach a povinnostiach v rámci únie a asi štvrtinu zaujíma, ako sa zmenila životná úroveň v ostatných krajinách po vstupe do EÚ. Na ďalších miestach sú otázky týkajúce sa konkrétnych podmienok, ktoré musí Slovensko v rámci začleňovania splniť, možnosti pracovať v krajinách únie, dôsledkov na poľnohospodárstvo a na konkurencieschopnosť slovenských produktov.
O skúsenosti členov únie so vstupom sa zaujíma 13 percent opýtaných, o vplyv členstva na ich medzinárodné postavenie 10 percent, o rozhodovacie mechanizmy spoločenstva šesť percent a o históriu a fungovanie únie len tri percentá respondentov.
Približne tretina Slovákov očakáva po vstupe do EÚ hospodársky rozvoj krajiny a asi štvrtina posilnenie medzinárodného postavenia Slovenska a poskytnutie finančnej pomoci zo strany členských štátov. O niečo menšia skupina respondentov očakáva možnosť pracovať v niektorej z krajín únie, vytvorenie nových pracovných príležitostí a rozvoj cestovného ruchu v tuzemsku. Ďalších 14 percent obyvateľov si myslí, že vzrastie ich životná úroveň, 11 percent očakáva väčšiu záruku ochrany ľudských práv a slobôd, 10 percent rozšírenie možností vyvážať domáce výrobky na zahraničný trh a zladenie slovenského právneho systému s európskym. Rovnako desať percent opýtaných predpokladá, že vstup SR do EÚ neprinesie žiadne výhody.
