ti o finančnú podporu 95,8 milióna korún na environmentálne opatrenia súvisiace s využívaním obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Napriek vysokému potenciálu sa tu totiž využíva len približne 17 percent z technicky využiteľných možností. O materiáli bude rokovať vláda na svojom stredajšom zasadnutí. Presunuté financie by mali slúžiť tiež na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme a na znižovanie emisií skleníkových plynov. V rokoch 2003 až 2005 by sa mal dosiahnuť taký vývoj emisií skleníkových plynov, ktorý preukázateľne vedie k splneniu záväzkov Kjótskeho protokolu. V období rokov 2008 až 2012 sa Slovensko zaviazalo, že neprekročí úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990, zníženú o osem percent a trend rastu by mal byť postupne zmierňovaný až po stabilizáciu v období po roku 2015.
Najväčším zdrojom emisií je spaľovanie a transformácia fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla. Ich znižovanie bude spočívať v redukcii spaľovania fosílnych palív stacionárnymi zdrojmi. Rezort životného prostredia preto podporí projekty spojené s využívaním biomasy na rôzne účely, čím sa dosahujú najlacnejšie redukcie emisií oxidu uhličitého a biomasa má najväčší technicky využiteľný potenciál zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že biomasa je domácim zdrojom a prispieva k znižovaniu závislosti SR na zahraničných primárnych zdrojoch energie. V nadväznosti na dereguláciu cien energií sa stávajú náklady na výrobu energie z biomasy porovnateľné s nákladmi na výrobu energie z tradičných zdrojov. Z hľadiska ochrany životného prostredia bude podporené nielen zníženie emisií s cieľom plnenia Kjótskeho protokolu, ale zníži sa aj množstvo doteraz nevyužívaného odpadu, čím sa prispeje k ochrane lesných porastov.
Kjótsky dohovor je 14-stranový dokument, ktorý obsahuje konsenzuálne rozhodnutia o konfliktných otázkach v štyroch okruhoch - v oblasti finančnej pomoci rozvojovým krajinám, pri využívaní flexibilných mechanizmov, o úlohe lesov pri plnení záväzkov a v režime uplatňovanom v prípade nesúladu s protokolom. Dokument bol prijatý v decembri 1997 v japonskom Kjóte na 3. konferencii strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Vláda SR súhlasila s ratifikáciou 10. januára 2002. Princíp mechanizmov Kjótskeho protokolu spočíva v tom, že krajiny, ktoré budú musieť znižovať svoje emisie, ich môžu znížiť aj v inej krajine, ktorá limit povolených emisií spĺňa. Krajiny, ktoré majú prebytok emisných redukčných jednotiek, budú môcť svoje kredity predať.
