Bratislava 4. mája (TASR) - Všetky verbálne delikty, ktoré sú ustanovené v trestnom zákone, a priamo neiniciujú protiprávne konanie, sú na hranici s ústavou garantovanou slobodou prejavu, povedal v dnešnej diskusnej relácii Televízie Joj Sedmička minister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Sloboda prejavu musí podľa neho chrániť aj myšlienky, ktoré sú neštandardné, šokujúce a niekedy aj vulgárne. Hoci parlament novelizáciou Trestného zákona vypustil ustanovenia o hrubej urážke alebo ohovorení verejného činiteľa, ostávajú tu aj ďalšie delikty, konštatoval minister. Problém je podľa neho v tom, že sa tým priznáva štátu právomoc rozhodovať, ktorá názory sú správne, a ktoré nie. V rámci rekodifikácie trestného poriadku chce preto viesť diskusiu o vypustení veľkej časti týchto ustanovení Trestného zákona.
Podpredseda strany Smer Boris Zala kritizoval návrh textu zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou o výhrade svedomia. Navrhované zavedenie práva na uplatnenie výhrady svedomia vyplýva totiž podľa neho výlučne z katolíckej vierouky. Postaviť výlučnosť istého typu svedomia do zákona znamená podľa neho privilegovať isté vrstvy obyvateľstva a automaticky potlačiť iné, konštatoval Zala.
Lipšic pripomenul, že okrem základnej zmluvy so Svätou stolicou majú všetky registrované cirkvi na Slovensku zmluvu so štátom. Tá podľa jeho slov predpokladá prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí so všetkými týmito cirkvami. Nie je prípustné, aby mala výlučné postavenie katolícka cirkev, dodal.
Výhrada svedomia je podľa Lipšica subjektívne právo jednotlivca, ktoré môže v konkrétnom prípade uplatniť. Pripomenul, že na základe výhrady vo svedomí je možné už dnes odmietnuť výkon základnej vojenskej služby. Podrobnosti a podmienky uplatnenia výhrady vo svedomí určí podľa jeho slov zákon. Nárok na jeho formulovanie by nemali mať napríklad sudcovia, pretože sú v pozícii orgánu štátnej moci, povedal Lipšic. mab som
