BRATISLAVA – Hoci návrh ústavného zákona o konflikte záujmov už je na svete, jeho výsledná podoba je zahalená tajomstvom. Vie sa len jedno – do parlamentu pôjde vo viacerých verziách.
Zástupcovia parlamentných strán, ktorí sa na príprave návrhu zákona podieľali, totiž ani na svojom poslednom stretnutí nedokázali zjednotiť svoje predstavy o zákone.
Predmetom sporu bolo a je najmä zahrnutie volených predstaviteľov samosprávy do pôsobnosti zákona. Podľa právnika Petra Kresáka, ktorý spolupracoval na návrhu zákona, sa preto zvolilo alternatívne riešenie, „aby prešlo aspoň niečo“. Postavenie funkcionárov samosprávy je upravené v oddelenej časti návrhu zákona, aby sa mohlo vypustiť, „keď bude politické rozhodnutie, že nie“.
K nejakým zásadným zmenám podľa Kresáka však nedošlo. V jednom z návrhov zákona ostali aj tzv. postzamestnanecké obmedzenia, aj keď jeho právny názor na ich zaradenie do zákona je „veľmi skeptický“. Podľa neho hrozí, že napríklad poslanec-právnik, ktorému vyprší poslanecký mandát, nebude môcť vykonávať právnu prax, „lebo bol v parlamente a rozhodoval o viacerých veciach“.
Podľa zástupcu KDH Pavla Abrhana padol napríklad návrh, aby sa postzamestnanecké obmedzenie vzťahovalo len na obdobie, za ktoré ústavný činiteľ po odchode z funkcie dostane odstupné, u poslancov teda päť mesiacov. „Myslím, že zákon ako celok je priechodný,“ dodal.
V komisii zloženej zo zástupcov parlamentných strán a úradníkov boli pôvodne aj zástupcovia mimovládnych organizácií. Výslednú podobu návrhu zákona však nepoznajú, na posledné zasadnutie komisie neboli pozvaní, údajne na želanie poslancov.
Abrhan hovorí, že išlo len o to, „aby sme sa zišli so všetkými zástupcami parlamentných strán, ktoré o tom budú rozhodovať, a aby sme posúdili priechodnosť jednotlivých okruhov problémov, ktoré sme si určili“.
(joč)
