Podľa podpredsedu strany Sergeja Kozlíka navrhované zníženie priamych daní, výhodné pre veľké firmy, zaplatia občania a spotrebitelia prostredníctvom vysokej dane z pridanej hodnoty. Okamžitým efektom by potom bol pokles spotreby a zúženie trhového priestoru pre malých a stredných podnikateľov. Zvýšenie cien v dôsledku vyššej DPH by podľa predstaviteľa HZDS mohlo viesť aj k masovej nákupnej turistike do susedných krajín. Nezohľadnenie negatívnych dôsledkov podľa neho svedčí o tom, že "koncepcia je šitá horúcou ihlou".
Zníženie dane z príjmov by sa malo podľa S. Kozlíka kompenzovať namiesto vyššej DPH stimulovaním investícií, na ktoré by sa použila časť odpustených daní. Nástrojmi takejto motivácie podnikateľov by boli rýchlejšie odpisy z investičného majetku a možnosť nezdaňovať reinvestovaný zisk.
Ani zníženie priamych daní by však nemalo byť príliš rýchle, ako podľa S. Kozlíka upozorňoval slovenskú vládu aj Medzinárodný menový fond (MMF) - s ohľadom na rozpočtové riziká.
Vláda podľa HZDS nerieši problém vysokého odvodového zaťaženia podnikateľov a jednotlivé reformy nepreväzuje. "Žiaľ, vláda pristupuje k veciam parciálne. Jeden minister prichádza s daňovou reformou, iný minister rieši otázku prestavby dôchodkového systému, ale chýba koncepčný pohľad vlády na riešenie hodnotových nástrojov na Slovensku ako celku," uviedol podpredseda hnutia.
Za nešťastné považuje aj otvorenie diskusie o daňovej reforme pred referendom o vstupe do Európskej únie. V prípade realizácie reformy môže podľa neho dôjsť k negatívnym reakciám na vstup do únie zo strany slabších sociálnych skupín.
Podpredseda HZDS považuje za reálnu hrozbu revízie štátneho rozpočtu na rok 2003. Súvisí to podľa neho aj s vyjadrením MMF, ktorý neuznáva niektoré príjmové položky za rok 2002 a nechce pripustiť započítanie jednorazových príjmov ani v roku 2003. (V minulom roku išlo napríklad o prostriedky z deblokácie ruského dlhu.) V roku 2002 tak deficit štátneho rozpočtu nebol vykázaných 7,3 %, ale v skutočnosti osem až deväť percent, upozornil S. Kozlík.
