Mnohí mu vyčítajú, že v domácej politike sa správa ako populista, jeho vystúpenia v parlamente, keď tvrdo kritizoval vládu a sociálnu únosnosť reforiem, zapríčinili ochladenie vzťahov medzi ním a premiérom Mikulášom Dzurindom. To je vraj už minulosť, tvrdí Schuster.
Ďalší mu vyčítajú, naopak, to, že v zahraničnej politike koná v absolútnej zhode s vládnou koalíciou, najmä pokiaľ ide o postoje k NATO a Spojeným štátom americkým.
Pre iných je zasa nenapraviteľným komunistom, ktorý sa dnes vydáva za dobrého katolíka.
O Rudolfovi Schusterovi možno už dnes povedať, že nech bolo jeho doterajšie konanie vo funkcii akékoľvek, málokoho nechávalo ľahostajným.
Na otázky denníka SME odpovedal prezident RUDOLF SCHUSTER.
V otázke európskej integrácie a vstupu Slovenska ste si s vládou dobre rozumeli. Bolo to vždy tak?
„Myslím si, že áno. Fungovalo to dobre a odzrkadlilo sa to aj v zahraničí. Spolu s predsedom parlamentu a premiérom sme vždy vystupovali jednotne. Boli krajiny, ku ktorým mali niektorí z nás bližšie, preto sme si to podelili.“
Okolo eurokampane je veľa vzruchu. Myslíte si, podobne ako ANO, že by vláda mala odstúpiť, ak nepríde k urnám dostatok ľudí?
„Sú názory, ktoré môžu vysloviť politici, ale ja nie. Dostatočná účasť na referende je úlohou nás všetkých. Teraz nie je čas robiť analýzy toho, kto čo zavinil. To však neznamená, že po referende sa ku kampani nemáme vrátiť a spravodlivo všetko vyhodnotiť a aj zúčtovať.“
Myslíte si, že vaše jasné postoje v otázke integrácie mali pozitívny vplyv na vašu popularitu?
„Nie vždy. Zasadiť sa za podporu USA v irackej kríze, to rozhodne k popularite neprispieva. Politik sa však musí niekedy postaviť aj proti vôli väčšiny občanov, ak vie, že to v budúcnosti prinesie osoh pre celý štát. To sa stalo počas irackej krízy. No aj keď chceli organizovať podpisovú akciu za referendum o NATO, povedal som, že to neodporúčam. Ale ak by zozbierali 350-tisíc platných podpisov, nemal by som problém ho vyhlásiť. Už aj preto, že som sa neobával o výsledok.“
Chcete byť prezidentom všetkých občanov, všetci však do NATO ísť nechcú. Neuvažovali ste nad tým, že ste mohli mať aj vlažnejší vzťah k členstvu Slovenska v NATO či podpore USA v Iraku?
„Uvažoval, ale je to o štátnikoch. Ak som presvedčený, že členstvo v aliancii je v prospech budúcnosti, tak to urobím bez ohľadu na popularitu. Oveľa ľahšie je súhlasiť s názormi ľudí, ako sa niekedy postaviť proti. Možno stratíte, ale časom sa to občanom vráti. Každý sa bojí vojny, aj ja. Mám deti a vnúčatá, ale treba vedieť, aké stanovisko zaujať z hľadiska štátu a jeho obyvateľov. Takto budem konať aj v budúcnosti.“
Rozruch vyvolali vaše slová, že tak ako by naše orgány nemali problém s rozmiestnením amerických vojakov na Slovensku, nemali by ste ho ani vy. František Mikloško povedal, že by ste sa nemali ľahkovážne vyjadrovať. Cítite to ako svoj prešľap?
„To nie je žiadny prešľap. Vyprovokovali to novinári. Nešlo o moju iniciatívu, ako to neskôr zaznelo z niekoľkých médií. Okrem toho, nie som jediný, kto na Slovensku vie, že prezident Bush sa pripravuje na oficiálnu návštevu Poľska a tam k tejto téme prednesie zásadný prejav. Naopak, záujem, aby tu vojaci boli, by možno mali niektorí členovia vlády. Len to nehovoria. Je to však vecou vlády a parlamentu. Ja to nebudem odsúhlasovať, ale povedal som svoje stanovisko, aby ho ľudia poznali. Áno, nemal by som problém s tým, keby na Slovensku boli vojská NATO.“
Niekto z vlády vám naznačil, že by mohli byť na Slovensku rozmiestnené vojská NATO?
„Áno.“
V priebehu roka ste sa dvakrát stretli s americkým prezidentom Bushom. Mnohí prezidenti takú možnosť nemali. Posledné stretnutie sa označovalo za veľmi priateľské. Čím to bolo?
„Každý si môže myslieť, čo chce, ale prezident USA je vo svete číslo jeden. K návšteve som pristupoval s úctou a aj zodpovednosťou. Bolo pre mňa do istej miery prekvapujúce, že to pán prezident uľahčil priateľským a otvoreným prístupom, a dokonca sa so mnou aj radil.“
Čo také ste mu poradili?
„Pri prvej návšteve to bola sýrska otázka. Mám tam určité kontakty na oboch stranách, bol z toho najmä jeden dôležitý telefonát. Pri druhej návšteve sa ma prezident Bush pýtal na zákulisie postojov Nemecka, Francúzska a Belgicka. Sľúbil som, že na prezentáciu niektorých kľúčových stanovísk využijem svoje kontakty v Nemecku. O týchto veciach však nechcem hovoriť. Vážim si však prezidenta Busha, že vie vypočuť aj prezidenta menšej krajiny a využiť diplomatické možnosti malých krajín. Z druhej strany je dôležité jeho vyjadrenie, že USA nezabudnú Slovensku jeho postoj v otázke Iraku. On si veľmi dobre uvedomuje, že sme si tým u niektorých európskych krajín nepolepšili.“
Už pracujete s poradcami na novej správe o stave republiky?
„Zadal som určité témy. Teraz je však najdôležitejšie referendum. Nemám určené, že ju mám predniesť v máji alebo v júni. Možno to bude až v jeseni.“
Minulé správy vyvolali polemiky. V správe z roku 2001 ste naznačili, že medzi vami a vládou nie sú práve najlepšie vzťahy. Zlepšili sa už?
„Chvalabohu, áno. Nikdy nechcem byť iniciátorom zlých vzťahov. Ak však niečo cítim a vidím, že to vrie, poviem to. Dnes sú vzťahy korektné, aj keď sa v niektorých názoroch nezhodujeme.“
Čím to je, že sú lepšie?
„Myslím si, že aj pán premiér zmenil svoj vzťah ku mne. Už je otvorenejší, niektoré veci sa nezakrývajú, a vie znášať aj kritické slovo. Niektoré veci som zabrzdil, keď som videl, že by vyvolali zbytočné rozpory. To však neznamená, že nepoviem kritiku v zásadných otázkach. Som tu na to, aby som vyjadroval vôľu ľudí, a dôsledný musím byť, kde cítim, že majú občania pravdu. Aj preto niektoré zákony nepodpisujem. Vidím, že pri poskytovaní informácií majú ku mne noví členovia vlády iný, pozitívny prístup. Bolo mi však ľúto, že všetky reformy naštartovali v jeden deň a bez toho, aby pripravili analýzy dopadov. Musíme však spolu existovať, každý máme svoje právomoci, a to by malo určovať aj naše vzťahy.“
O Smere sa hovorilo ako o vašom favoritovi. Bolo pre vás veľkým sklamaním, že nie je vo vláde?
„Neviem, odkiaľ to beriete. Možnože preto, že som sociálne cítiaci človek, a to ma akosi automaticky, pri úplnom rozklade ľavice, priradilo k Smeru. Ku všetkým stranám mám však rovnaký postoj.“
Politici koalície i opozície hovoria, že politika Smeru je populistická. Myslíte si to aj vy?
„Ktorý politik nie je na Slovensku populistický? Keby bol Smer vo voľbách jednoznačne zvíťazil, tak táto koalícia by v opozícii hovorila to isté.“
Schvaľujete, čo robí Smer?
„Do ich politiky sa nemiešam a ani sa nechcem k ich postojom vyjadrovať. Nezazlievam Smeru, akú politiku robia. V politike nemožno začať vždy s novým účtom, tam sa to nazbiera, a potom príde hodnotenie. Oceňujem však, na rozdiel od predchádzajúcej, túto opozíciu. Pred voľbami som hovoril o národnom zmierení a začína sa to? Začína. Myslím si, že mám na tom tiež svoj podiel.“
V minulom volebnom období ste hovorili o zmierení, ale nenapĺňalo sa. Prečo?
„Nenapĺňalo, lebo bolo také zloženie parlamentu. Dnes už je HZDS iné ako v minulosti, keď bolo za každú cenu proti všetkému, a to ešte spôsobom, ktorý bol mnohokrát až vulgárny. Ani Smeru nemôžete vyčítať, že by boli nekultúrni. To platí aj o klube nezávislých poslancov. Oceňujem to.“
ANO predložila novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Máte k interrupciám liberálny alebo konzervatívny vzťah?
„Ide o veľmi citlivú vec a ja nemôžem povedať poslancom, ako to majú schváliť.“
Kedysi ste povedali, že ste dobrý katolík. Mali by ste byť teda proti interrupciám. Nie?
„Je to ťažký problém, o ktorom majú čo hovoriť najmä matky a zdravotníci, ale v zásade som proti zneužívaniu interrupcií a ľahkovážnemu postoju k nim.“
Zvykli ste si už na otázku, či budete kandidovať za prezidenta?
„Môžem len povedať, že som sa ešte nerozhodol. Keby som nekandidoval, tiež sa nič nestane.“
To, že ste kategoricky nepovedali nie, znamená, že sa pohrávate s myšlienkou kandidovať?
„Nezaoberám sa tou myšlienkou. Príde čas, keď to poviem. Rozhodne nebude kandidátov málo, lebo niekomu stačí povedať, že bol kandidátom na prezidenta.“
Rozhodnutia, ktoré prijímate, dávajú sa do súvislosti s vašou možnou kandidatúrou. Či napríklad nevraciate zákony, ako ten o zdravotnej starostlivosti, aj preto, aby ste sa zapáčili občanom. Nemali by ste práve preto včas povedať, či idete opäť do boja o prezidentský úrad?
„Nad tým sa môžem pousmiať. Bol som kritizovaný v starom režime, neskôr ako primátor i ako prezident. Musím ísť svojou cestou. Môžete si to kombinovať, ako chcete, ale ja neporuším svoje životné zásady. Sám minister priznal, že vykonávací predpis je podľa signálov nemocníc nevykonávateľný. To nie je o tom, či niečo stratím, alebo získam. Na prieskumy mám svoje názory.“
Posledný prieskum dôveryhodnosti nie je pre vás signálom odísť do prezidentského dôchodku?
„Mám iné prieskumy – z reality.“
Povedali ste, že ak budete kandidovať, tak len ako nezávislý. Má občiansky kandidát šancu?
„Ťažko. Zásadné hlasy si rozdeľujú politické strany. Ak by som sa však rozhodol kandidovať a niekto by ma ako nezávislého podporil, nebránil by som sa tomu. To neznamená, že by som bol kandidátom takej strany.“
Stačí podpora dvoch silných parlamentných strán a ste opäť prezidentom, pravda?
„To som ja nepovedal.“
Podporila by vás niektorá?
„Ja nikoho neoslovujem a nikto mi nič neponúkol.“
Čo si myslíte o doterajších prezidentských kandidátoch Eduardovi Kukanovi a Františkovi Mikloškovi?
„Ešte prídu aj ďalší. Aj o pánu Mečiarovi sa hovorí.“
Bývalý prezident Michal Kováč viackrát upozornil na potrebu upraviť postavenie exprezidenta. Ak sa začne pracovať na takom zákone, bude to signál, že nebudete kandidovať?
„Som za princípy porovnateľné s inými krajinami. Napríklad slovinský exprezident má dokonca kanceláriu v prezidentskom paláci. Samozrejme, to nie je dobré, tam by som nechodil, ani keby mi zlatom platili. Má však kanceláriu, odborníkov, ktorí mu radia. Pozývajú ho na prednášky a chodí na medzinárodné podujatia. Ďalej pomáha svojej krajine. Podľa mňa sa malo postavenie exprezidentov vyriešiť už dávno, sám však iniciatívu vyvíjať nebudem.“
Aké máte ešte ambície v poslednom roku prezidentovania?
„Je to dokončenie integrácie do Európskej únie a NATO. Mojou úlohou je naďalej stretávať sa s prezidentmi, podnikateľmi iných štátov, ktorých chceme na Slovensko prilákať. Keď som išiel do Ruska, koľkože to bolo kritiky. Teraz tam išiel premiér aj predseda parlamentu a už je to v poriadku. Chvalabohu, lebo Slovensko trhy potrebuje. Podnikateľsky sa musíme zaoberať aj Čínou, aj inými krajinami mimo EÚ.“
Čoskoro budete štyri roky vo funkcii. To je aj čas bilancovania. Budete hodnotený ako úspešný prezident?
„Nikdy nečakám objektívne hodnotenie v čase, keď som vo funkcii. To príde o desať, dvadsať rokov.“
Čo vám môžu ľudia teraz vyčítať?
„Najväčšmi mi vyčítajú to, za čo nemôžem. Ako to, že dovolím vláde prijímať také zákony. Ľudia však nevedia, aké mám právomoci. Môžu mi vyčítať také veci ako pozlátenie plota Prezidentského paláca, manželke telefóny, hádam chorobu, dovolenku. To sú však veci, nad ktorými sa v zahraničí usmievajú. Len doma sú to kauzy, lebo niekto chce z toho kauzy robiť.“
Keď sa bude spomínať meno prezidenta Rudolfa Schustera, nikdy sa asi nezabudne na dramatické chvíle vášho ochorenia. Už ste uvažovali nad tým, či vám prezidentovanie v tom momente zachránilo život, alebo vás skôr posunulo bližšie k bráne smrti?
„Myslím si, že tú chorobu mi spôsobilo prezidentovanie. Všetko to pramení z nevyhovujúcich podmienok v byte pod strechou Prezidentského paláca. Keby som nebol prezident, možno by som bol pri prvej operácii v Košiciach v iných rukách. Vážne chorým ma urobili až po operáciách. Operácia bola len o tom, že bolo potrebné odrezať kúsok čreva a zase ho spojiť. Ale, prosím, zabudol som na to… Aj lekárovi, ktorý ma operoval, som odpustil. Sám teraz bojuje o život a želám mu, aby sa uzdravil. Žaloba na neho je stiahnutá. Ale verte, inak sa hovorí človeku, ktorý to nezažil, a inak tomu, kto bol už viac na druhej strane.“
Keď raz nebudete prezidentom, čo budete robiť?
„Mám cestopisné zámery, chcem precestovať Kanadu autom od západného po východné pobrežie, dokončiť knihu o tejto krajine a nakrútiť dokument. Nebojím sa nudy. Moja povaha mi nedovolí žiť doma, niečo okopávať v záhradke a čakať, kedy príde večer. Keď mi bude zdravie slúžiť, budem naplno pracovať.“
Beata
Balogová
