Banská Bystrica 1. augusta (TASR) - Nárožie najstaršej kamennej bašty, ktorá bola súčasťou mestského hradu, odkryli v týchto dňoch archeológovia na banskobystrickom Námestí Štefana Moysesa.
Ako pre TASR dnes uviedol archeológ a vedúci výskumu Peter Ušiak, zvyšky bašty pochádzajú pravdepodobne z prelomu 14. a 15. storočia. Zbúrali ju v roku 1941, kvôli výstavbe nového objektu. Hrúbka základového muriva juhovýchodného nárožia, ktoré sa zachovalo, je od 145 do 150 centimetrov. Tvorí ho lomový vápenec a spojivom je vápenná malta. Po jeho geodetickom zameraní a zakreslení do konca augusta nárožie zakryjú zeminou a terén uvedú do pôvodného stavu. Bašta mala štvoruholníkový pôdorys a dĺžka strany bola pravdepodobne asi šesť metrov. Režijné náklady na výskum poskytla Komunitná nadácia Zdravé mesto Banská Bystrica. Na výskume sa bezplatne podieľa aj päť dobrovoľníkov z banskobystrického občianskeho združenia Archeon.
P. Ušiak konštatoval, že na škodu histórie sa nezachovala žiadna kresba bývalej bašty, ani jej náčrt. Rovnako tak ani nijaké fotografie a dokumenty z búracích prác jej zvyškov. Historici preto nevedia, aká bola vysoká. Nedá sa to určiť ani podľa najstaršieho plánu mesta pod Urpínom pochádzajúceho z roku 1587. Pomenovali ju s najväčšou pravdepodobnosťou Ondrejova bašta, po prvom známom banskobystrickom richtárovi a banskom podnikateľovi Ondrejovi, ktorý mestu "šéfoval" v rokoch 1256 až 1282. Archeológovia predpokladajú, že pôvodne to bol vežový dom, ktorý neskôr prestavali na baštu.
Nárožie sa nachádza na dvore Základnej školy Slovenského slobodného vysielača. Budova i jej okolie sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi a jej užívateľ, Okresný úrad v Banskej Bystrici, ju musí v rámci reštitúcie cirkvi odovzdať najneskôr v roku 2004.
Čiastkový výskum mestského hradu sa začal až v roku 1995. na jeho celoplošný výskum sa však nenašiel dostatok financií a terajšie archeologické práce na spomínanej Ondrejovej kamennej bašte by mali rozšíriť najmä poznatky o opevnení hradu.
*mb som
