ajlová. Tá hovorila na výročnej medzinárodnej konferencii o bezpečnosti v Mníchove nielen za svoju krajinu, ale aj za deväť krajín tzv. vilniuskej skupiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO tak skoro, ako je to možné, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
"Počas summitu v roku 2002 musí prijať Severoatlantická aliancia rozhodnutie o svojom rozšírení. Nedá sa ešte povedať, o koľko krajín pôjde, môžem však ubezpečiť, že všetkých deväť štátov bude do summitu na tento krok pripravených," povedala v rozhovore pre SZ šéfka bulharskej diplomacie. Do vilniuskej skupiny patrí Bulharsko, Albánsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Dobré šance na získanie členstva v aliancii majú Slovinsko a Slovensko, konštatuje nemecký denník. Slovinsko považovali pozorovatelia za horúceho kandidáta už v čase prvej vlny rozširovania NATO, Slovensko sa medzičasom "zbavilo" svojej prekážky na vstup - premiéra Vladimíra Mečiara, konštatujú noviny.
Z geopolitického hľadiska sa pre alianciu stalo dôležitým aj Bulharsko. "Pokiaľ nebudú chcieť USA a Európa zbytočne odčerpávať svoju energiu na Balkáne, potom je pre NATO veľmi dôležité mať v tomto regióne spoľahlivého partnera," tvrdí šéfka bulharskej diplomacie. Dnes ešte nie je isté, či k trom favoritom pribudne aj Rumunsko s postkomunistickým prezidentom Ionom Iliescom.
