eku a novoveku, v období tvrdej protireformácie a nie na začiatku tretieho tisícročia. Ide podľa neho o boj proti výdobytkom demokracie, proti reformám dneška a pluralite. "Stráca sa občianska rovnosť pred zákonom," zdôraznil.
Čaplovič svoje tvrdenia ilustroval na pripravovanej zmluve medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Podľa nej SR nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu. Dôsledkom podľa Čaploviča bude katolícky pohľad na vývoj prírodných vied, reformáciu, protireformáciu a darwinimizmus. Svoje argumenty podpredseda Smer-u stavia na skúsenosti z minulosti. "Takýmto spôsobom sa dostávali do spoločnosti myšlienky, ktoré boli proti zdravému vývoju civilizácie a ľudstva. Ak vytvoríme podmienky, aby o katolíckych školách rozhodovala len cirkevná vrchnosť, tak nezabránime, aby vyučovali len to, čo káže cirkevná vrchnosť a nebude sa vyučovať, čo je zdravé a tradičné, čo vývojom bolo potvrdené," tvrdí Čaplovič.
Kritike Čaplovič podrobil aj zriadenie katecheticko-pedagogického centra, na ktoré sa má zo štátneho rozpočtu vyčleniť 12 miliónov korún. Podľa neho to vedie k narušeniu štandardizácie výchovy a vzdelávania. Poslancovi Smer-u sa nepáči ani zavedenie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu na základných a stredných školách. "Chceme deti učiť jazyky, matematiku, tvorivo rozmýšľať alebo len náboženstvo," pýta sa Čaplovič. Na druhej strane priznáva, že etiku by sa mali deti učiť už v predškolskom veku. Práve etika a náboženstvo majú byť predmetmi, pre ktoré sa budú môcť žiaci rozhodnúť.
Zavádzanie univerzitných pastoračných centier na vysoké školy nahrádza podľa Čaploviča ústavy marxizmu-leninizmu. Podpredseda Smer-u si zaspomínal aj na rok 1989, kedy na vysokých školách odštrngali
ideológii a náboženstvu. Napriek tomu, že Čaplovič je doktorom filozofických vied, tým náboženstvom mal byť podľa neho práve marxizmus-leninizmus. Slovníky však uvádzajú, že ide o ideológiu robotníckej triedy, ktorá považovala náboženstvo za ópium ľudstva.
