Bratislava 12. mája (TASR) - Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I zastavil trestné stíhanie exposlanca za SNS Víťazoslava Morica, ktorý bol obvinený za jeho výroky na adresu neprispôsobivých Rómov prednesené na tlačovej besede v auguste 2000.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov prokurátor konštatoval, že V. Moric svojím konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti.
V rámci svojho prejavu Moric podľa prokurátora vyslovene zdôraznil, že za problematickú nepovažuje celú rómsku populáciu. Opatrenia spočívajúce v zriadení rezervácií a v uplatňovaní tvrdosti zákona nenavrhoval prijať voči všetkým Rómom, ale len proti tej časti príslušníkov rómskej etnickej skupiny, ktorých označil pojmom "neprispôsobiví". Uvedeným pojmom pritom označil obyvateľov, ktorých charakterizoval tým, že sa priživujú, nepracujú a páchajú trestnú činnosť.
Pretože jeho prejav nesmeroval proti rómskej etnickej skupine ako celku a navrhované opatrenia nesmerovali proti príslušníkom rómskej etnickej skupiny z dôvodu príslušnosti k tejto skupine, ale z iných dôvodov, ktoré nemajú podklad v príslušnosti k určitému národu, k určitej rase alebo etnickej skupine, nebola podľa prokurátora splnená jedna zo zákonných podmienok ustanovených v Trestnom zákone.
Trestné stíhanie bolo proti Moricovi vedené za výroky: "...čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila, aby sa rozmnožovali mentálne retardovaní, aby rástlo percentuálne zastúpenie debilov a magorov v našom národe a tí, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku pre nich vytvoriť rezervácie, lebo ak ich nevytvoríme my teraz, tak Cigáni ich vytvoria pre nás o 20 rokov... Existuje také právnické vysvetlenie k zákonu všeobecne. Ak sa má tvrdosť zákona dotknúť občana, tak príslušné orgány majú konať tak, aby sa ho tvrdosť zákona nedotkla. Ak sa má tvrdosť zákona dotknúť Cigána, tak je potrebné konať tak, aby sa konalo voči týmto zlodejom čo najtvrdšie, super tvrdo, lebo inak to nepôjde...", povedal Moric v auguste roku 2000.
