Lipšic pripúšťa, že vyzývať na účasť v referende možno aj cez moratóriumBRATISLAVA – Politici môžu presviedčať ľudí, aby prišli k urnám a hlasovali za vstup Slovenska do Európskej únie už len dozajtra. V stredu o štrnástej hodine začne plynúť „obdobie ticha“ pred referendom, ktoré bude v piatok a sobotu.
Nie je vylúčené, že politici v strachu z nízkej účasti ticho nezostanú a občanom budú aj počas referendového moratória adresovať výzvy, aby išli hlasovať.
„Informačné moratórium je zbytočné,“ tvrdia zhodne predstavitelia takmer všetkých parlamentných strán. Zákon hovorí, že 48 hodín pred referendom a počas jeho konania je zakázané vyzývať za určitý spôsob hlasovania. Výzvy, aby ľudia využili svoje demokratické právo, však zákon nezakazuje.
Vicepremiér pre legislatívu Daniel Lipšic nevidí v moratóriu pred voľbami alebo pred referendom význam. „Zmysel má až v okamihu, keď sa začnú voľby. Odvtedy by už nikto nemal byť ovplyvňovaný.“
Lipšic pripustil, že vyzývať na účasť na referende sa môže aj počas moratória. Za sporné by považoval, keby politici presviedčali o účasti už počas hlasovania, napríklad na základe referendových odhadov. „Právom každého je aj neísť hlasovať. Ak sa už začne výkon hlasovacieho práva, nikto by nemal byť ovplyvňovaný.“
Podpredseda ANO Imrich Béreš povedal, že ak by Slovensku hrozila po prvom dni taká „hrôzostrašná“ účasť ako Litve, politici a médiá by sa mali zmobilizovať aj počas konania referenda a zasiahnuť. Líder SMK Béla Bugár povedal, že stranícke špičky by mali ísť hlasovať už v prvý deň referenda v piatok, aby išli príkladom. Bugár nevidí problém ani v tom, aby aj v piatok vyzval na účasť na referende.
„Politici by počas moratória nemali vyzývať na účasť a je otázne, ako by to mohli robiť iní. No rozhodne by nemali vyzývať, či hlasovať áno, alebo nie,“ hovorí riaditeľka kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmila Grujbárová.
Predsedníčka rady Valéria Agócsová považuje zákon o referende za zlý, lebo neumožňuje urobiť všetko v prospech úspešnosti hlasovania. „Toto je prvé referendum skutočne celoštátneho záujmu,“ povedala.
Sociológ Ivan Dianiška z agentúry Focus na otázku, ako môžu pôsobiť správy médií, že účasť na hlasovaní je veľmi nízka, odpovedal: „Určite mobilizujúco, lebo časť verejnosti, a nemusí byť malá, sa spolieha na to, že aj tak všetci chcú ísť do únie a odhlasujú to aj za mňa“.
V Čechách zrušili moratórium pred deviatimi rokmi. Český politológ Rudolf Kučera povedal, že médiá či politici si vždy našli nejaký spôsob, ako by ho obišli. Naopak vo Francúzsku moratórium trvá 7 dní.
„Argumenty proti moratóriu sa vačšinou opierajú o slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré by nemalo byť obmedzované ani tesne pred voľbami,“ hovorí Rastislav Kužel z MEMO ‘98. Podľa neho je otázka moratória najviac spojená s úrovňou politickej kultúry krajiny.
Kužel, ktorý sa pravidelne na voľbách a referendách v zahraničí zúčastňuje ako pozorovateľ, považuje moratórium za prežitok. Myslí si, že tlačené médiá by mali prinášať informácie do poslednej chvíle a pri elektronických by skrátil čas moratória na 24 hodín, potrebných na „strávenie“ informácií. „Myslím si, že predovšetkým samoregulácia a novinárska etika môžu do budúcnosti úplne odbúrať potrebu moratória.“
MIRKA HOROBOVÁ
IGOR STUPŇAN
