Slováci považujú Európu za nevyhnutnosť
isti. Z európskych inštitúcií najlepšie poznajú Európsky parlament (EP). Také sú len niektoré závery rozsiahlej štúdie o názoroch obyvateľov členských i kandidátskych krajín na EÚ, ktorú nedávno zverejnila Európska komisia (EK). Slováci sa podľa štúdie cítia Európanmi, ale nezabúdajú zdôrazňovať svoju príslušnosť k slovenskému národu. Čo sa týka vedomostí o EÚ, jej histórii, inštitúciách a aktivitách, Slováci i obyvatelia ďalších kandidátskych krajín nie sú na tom o nič horšie, ako ľudia v členských štátoch, skôr naopak. Vynikajúco informovaní sú Slovinci, ale aj Rumuni, potom nasleduje väčšia skupina štátov vrátane Slovenska, priemerné znalosti majú Česi a relatívne slabé Lotyši. Postoj Slovákov k rozšíreniu je podľa štúdie veľmi rozporný a medzi názormi vyšších mestských vrstiev a chudobnejšieho vidieckeho obyvateľstva sú veľké rozdiely. V širokej škále názorov od "nadšeného očakávania" až po podozrenie, že jediným cieľom EÚ je získať ekonomickú a politickú kontrolu nad krajinou, však jasne prevláda pragmatizmus a realizmus. Najpriaznivejšie sú ľudia voči rozšíreniu naladení v Slovinsku, ale aj na Cypre, o niečo menej potom Estónci a Česi. Naopak najväčšie obavy zo vstupu do EÚ majú Poliaci a Lotyši. Spomedzi členských štátov majú najviac výhrad voči rozšíreniu Holanďania, Dáni a Švédi, ktorí vnímajú len negatívne dôsledky prijatia nových krajín, ľahostajní sú obyvatelia Británie. Naopak najlepšie prijímajú rozšírenie Portugalci, Gréci, Španieli a Íri. Francúzi, Belgičania, Luxemburčania, Nemci a Rakúšania označujú prijatie nových krajín do EÚ za morálnu povinnosť a sú s ním zmierení. Z kandidátskych krajín obyvatelia EÚ najviac poznajú Poľsko, ale aj ČR, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Horšie je to so Slovenskom, čo však môže byť podľa dokumentu spôsobené tým, že si ho mýlia s ČR. Dvestostránková štúdia, ktorú pre EK vypracovala firma Optem, skúma aj spokojnosť obyvateľov so situáciou v ich krajine. Drvivá väčšina Slovákov podobne ako obyvateľov ďalších kandidátskych krajín sa sťažuje na skutočné zhoršenie za uplynulých 10 rokov nielen po ekonomickej stránke, ale aj v oblasti vzdelávania, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a podobne. Ľuďom tiež vadí rast kriminality a individualizmu a zníženie sociálnej súdržnosti. Za pozitívne zmeny po páde komunizmu považujú Slováci slobodu najmä čo sa týka možnosti cestovať, ako aj otvorenie nových príležitostí pre podnikavých ľudí. Na budúcnosť hľadí väčšina obyvateľov Slovenska skepticky, ale s nádejou na zlepšenie. Optimizmus vyjadrujú najmä mladí, vzdelanejší a mobilnejší ľudia, naopak v nižších vrstvách prevláda pesimizmus. Všetky skupiny obyvateľstva však spontánne prehlasujú, že Európa - teda Európska únia - je pre budúcnosť Slovenska nevyhnutnosťou, konštatuje štúdia EK.
