Bratislava 2. augusta (TASR) - Zásady nových foriem študentských pôžičiek, ktoré vypracovalo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), by mali umožniť vysokoškolskému systému na Slovensku konkurovať v celoeurópskom prostredí.
Pôžičky majú umožniť mladým ľuďom postupné osamostatnenie sa. Mali by byť odvodené od životného minima alebo minimálnej mzdy v príslušnom kalendárnom roku. Pôžičková doba by trvala len počas štandardného počtu rokov štúdia, čím by sa podľa hovorcu KDH pre školstvo Martina Fronca malo predísť tomu, aby si študenti predlžovali pobyt na vysokej škole.
Jednou z ôsmich zásad, ktoré KDH navrhuje pre zavedenie pôžičkového systému je, že pôžičky by mali byť bezúročné, avšak so zohľadnením ročnej inflácie. To podľa Fronca znamená, ak ročná inflácia dosiahne napríklad šesť percent, dlžná čiastka sa zvýši o také isté percento. Tým sa podľa navrhovateľov zachová balík finančných prostriedkov na ďalšie pôžičky. Po skončení štúdia a nástupe mladého človeka do zamestnania je jeho povinnosťou začať pôžičku okamžite splácať, a to bez ohľadu na jeho príjem.
Ďalšou dôležitou zásadou tohto systému, s ktorého platnosťou KDH ráta od januára 2003, je, že poberateľ pôžičky tri roky po skončení štúdia zostane pracovať v SR. Fronc pritom nevylúčil, že práve táto podmienka vyvolá medzi záujemcami aj mnohé negatívne odozvy. KDH taktiež navrhuje, aby na túto formu pomoci mladým ľuďom štát vypísal dlhopisy, pričom jej celé financovanie by zabezpečovala štátom zriadená špeciálna banka.
Kresťanskí demokrati svoj návrh prekonzultujú postupne so študentskými organizáciami a následne aj s odbornou a laickou verejnosťou.
