Košice 6. augusta (TASR) - Novú teóriu globálneho otepľovania, ktorá vychádza z iného pohľadu ako známa hypotéza o skleníkovom efekte, ponúkol svetovej odbornej verejnosti slovenský odborník na hydrológiu, predseda košickej mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík.
Ako jeden z hlavných rečníkov na medzinárodnom fóre Voda pre ľudí, konanom začiatkom júla v kanadskom Vancouvri, predstavil 1 200 účastníkom svoj pohľad, podľa ktorého hlavným dôvodom otepľovania i extrémnych zmien počasia na modrej planéte je jej vysušovanie. Je dôsledkom narušenia malého hydrologického cyklu vody v krajine, povedal nositeľ prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny v rozhovore pre TASR.
Spriemyselňovanie, urbanizácia, betónovanie, asfaltovanie veľkých plôch územia a odplavovanie dažďovej vody kanálmi do morí a oceánov spôsobuje, že ročne sa podľa Kravčíka len zo Slovenska stratí asi percento vody. Podobná situácia je však aj inde vo svete. Jednoduchý prepočet potvrdí, že za desať rokov sa stratí 10 a za sto rokov 100 percent vody. Ľudstvo má tak podľa neho desaťročie na zásadnú zmenu, ktorá by odvrátila blížiacu sa katastrofu.
Súčasná zmena klímy, globálne otepľovanie, nedostatok vodných zdrojov, strata biodiverzity, pokles prírodného produkčného potenciálu, rast živelných pohrôm a dokonca aj efekty ako El Niňo či zemetrasenia - to všetko má podľa Kravčíka korene vo vysušovaní zemského povrchu. Likvidácia dažďovej vody, ktorá je súčasťou malého hydrologického cyklu, totiž neostáva bez následkov. Ubúdanie vody z ekosystémov v povodiach a následné prehrievanie zemského povrchu vyvoláva rast extrémov počasia, jeho náhle zmeny a súčasne aj pokles vyparenej vody v atmosfére. Táto sa následne stenčuje a prirodzený ochranný obal Zeme prepúšťa viac slnečného žiarenia. Dochádza tak ku kvadratickému efektu, keď sa zintenzívňuje slnečné žiarenie a vysušená krajina sa ešte viac vysušuje. "Vzhľadom na živelné pohromy, ktorých sme doma i vo svete svedkami, je dôležité si uvedomiť, že človek vysušuje krajinu nerovnomerne, teda najmä v kotlinách, nížinách a pahorkatinách," tvrdí Kravčík. Horské oblasti sú ľudskej činnosti menej dostupné, a preto tam pomalšie dochádza k vysušovaniu. Striedanie vysušených a nevysušených zón v krajine a zvyšujúce sa teplotné rozdiely medzi nimi však vyvolávajú difúzne javy v atmosfére. Vodná para sa nad horskými oblasťami koncentruje, vzniká veľká kopovitá oblačnosť a na malej ploche spadne veľké množstvo náhlych prívalových zrážok. Takáto situácia sa udiala aj pred tromi rokmi v Prešovskom kraji v povodí Svinky v Jarovniciach a aj toto leto na severovýchodnom Slovensku. Oprávnenosť Kravčíkových tvrdení potvrdzujú i nedávne záplavy v horských oblastiach Kórey, Indie či Bangladéša.
Kravčík tvrdí, že si tieto súvislosti zatiaľ neuvedomujeme, naďalej "podrezávame" žily malému hydrologickému cyklu a znižujeme množstvo vody, ktorá sa vyparuje z pôdy do atmosféry. Pritom by podľa neho stačilo pri akejkoľvek činnosti v krajine myslieť na "právo" vody ostať v nej a zastaviť vysušovanie povodí.
Aktuálnou je príprava medzinárodného právneho dokumentu, ktorý by motivoval komplexne chrániť celý hydrologický systém - pôdnu, podzemnú, otvorenú aj atmosferickú vodu. V decembri by environmentalisti výsledky svojho snaženia mali prezentovať v Bonne na medzinárodnej konferencii o sladkých vodách.
